Prišiel som domov úplne zničený a unavený. Bolo už veľa hodín a mne sa zatvárali oči. Potichu som prešiel do svojej izby a vyzliekol som sa. Osprchoval som sa a zamieril rovno do postele. Zrazu mi zazvonil telefón.
"Emma čo chceš?" povedal som naštvane
"ehmm.... prepáč Kubo tu ju Popo potrebujem tvoju pomoc."
"čo?"
"musím dostať Emmu domov bez toho aby zobudila vašich rodičov."
"o čom to rozprávaš?"
"je dosť opitá."
"no super už aj ona?"
"kamo tam pomôžeš mi?"
"tak dobre.. kde ste?"
"za domom na záhrade."
"o minútu som tam." zlostne som zložil telefón a pretrel si rozospaté oči. obliekol som si tepláky a potichu sa vybral zadným vchodom na záhradu. Vyšiel som von a obzrel som sa okolo seba. Nikde nikto nebol. Prešiel som sa na koniec záhrady a našiel som ich pri jednom strome. Emma ležala na tráve a pomaly zaspávala a Popo kľačal vedľa nej a snažil sa ju prebrať.
"Vy ste idioti!" skričal som zo smiechom.
"ty si idiot!" potichu zahundrala moja sestra. Dával som pozor aby nás nikto nevidel moji rodičia spali ale vo vedľajšom dome sa svietilo a strom bol veľmi blízko dreveného plota tak nás bolo celkom dobre vidno.
"tak poď žobráčka." zdvihol som sestru zo zeme a oprel ju o strom.
"žiješ?" nadvihol som jej padajúcu bradu a snažil som sa nájsť nejaký náznak života v jej očiach.
"hej!" skríkla
"potichu ty zombie!" umlčal som ju
"dokážeš byť ticho?"
"hej!" skríkla znova a otvorila oči dokorán
"Vďaka Popko." pokusila sa usmiať na jej priateľa.
"V pohode stará, nič ja utekám zajtra ssa ozvi, že ako."
"Keď vstanem tak áno."
"maj sa." rozlúčil sa popo a pobozkal moju sestru na čelo.
"hej a Kubo, dosť miešala tak davaj pozor."
"hej jasne, ďakujem, že si ju doviezol." už len mávol rukou a utekal preč. pozrel som na Em
"no a s tebou čo? Dokážeš kráčať?" chcel som zistiť či je na tom lepšie ako Laura a tak som ju pustil. Udržala sa na nohách. Zrazu sa zvrtla a celý obsah svojho žalúdka nechala na kôre stromu.
"hopááá.... bravo sestrička. Tak poď." chytil som ju okolo pliec a doviedol domov. Pomohol so jej s prezliekanim ale umyla sa už sama. Ja so sa konečne vybral spať.
Ráno ma prebudila mama.
"Jakub! vstávaj ! "
"čo je?" povedal som v polospánku.
"čo je s tvojou sestrou? jej izba smrdí ako krčma."
"čo ja viem, nechaj ma spať." zahundral som.
"Prídem až večer lebo ideme s otcom niečo vybaviť po práci daj na Emmu pozor a chodte na obed k babke."
"Dobre, dobre."
"vstávaj už ty spachtoš."
"mami!!! "
"hej veď už idem." dala mi pusu na líce a vybehla von lebo ju otec už nedočkavo čakal v aute.
A ja som už nemohol viac spať. je to tak vždy, ak sa raz už zobudím potom už nezaspím. Zišiel som do kuchyne a naraňajkoval som sa. Vošiel som do izby a zapol telku. Nič normálne nedávali ak som sa postavil k oknu a zapozeral som sa na krásny slnečný deň. Beth práve skákala do bazéna. Nevedomky som sa usmial. Zrazu môj pohľad padol na strom v záhrade.
"dofrasa." zanadával som si nahlas. Úplne som zabudol na nehodu z noci a vedel som že toto nesmú rodičia ani vidieť. Vybehol sa do záhrady a rýchlo som natiahol hadicu až k stromu. prú vody perfektne zmyl všetko čo na strome bolo. za toto mi bude ešte sestra ďakovať. Zvinul som hadicu a vychutnával som si slnečné lúče.
