Rozdeľuj a panuj... Kate 3.

"Nemôžem uveriť, že hodila všetku svoju pozornosť na seba." Pošepkala mi Lolita cestou na obed.
"Ja viem a najhoršie na to je, že mi to neprekáža." Priznala som z úsmevom na tvári.
"Neprekáža? Ako to môžeš povedať, je len prváčka." pohoršovala sa Bella.
"Ako vravím neprekáža mi to." Rozhodla som .
"Bude mi to prekážať až keď sa nepridá k nám." Vysvetlila som svojím spoločníčkam. Nedá sa povedať, že by to boli kamarátky, na strednej si človek nemôže dovoliť kamarátstva. Ľudia sa okolo mňa menia dosť často, no môžem povedať že Lola a Bella pri mne vydržali už rok čo je vlastne rekord a tak sa im môžem zdôveriť. Je dôležité byť obklopená tými správnymi ľuďmi. Položila som si tácku na stôl a zahryzla som si do jablka. teraz aj tak nič iné nejem.
"Pozrite ako tam stojí." Bella ukázala prstom na tu malú blondínku, ktoré mi ukradla pozornosť pred celou školou. Takého človeka potrebujem pri sebe. Postavila som sa.
"Fajn dievčatá, modlite sa aby ma nesklamala."

"Tvoje meno?" spýtala som bez akejkoľvek potreby ju pozdraviť.
"Chereen." Jej jemný hlások poskočil o oktávu vyššie.
"Nechceš sa s nami naobedovať." ukázala som na náš stôl a odkráčala k nemu. Nemusím čakať na odpoveď, ak patrí k nám tak príde. Vždy to tak je. A mala som pravdu hneď bola pri mne s tým tupím úsmevom na tvári.
"Takže ty si prváčka. Správne?" Opýtala a jej Lolita. Ona len nemo prikývla a zahľadela a na svoje zložené ruky v lone. Neviem prečo ma stále fascinujú tie mladé dievčatá. Sú tak nevinné až sa človek bojí, že im ublíži.
"To sú Lola a Bella, mňa určite poznáš, dievčata to je Chérie" predstavila som ich.
"Chereen nie Chérie." skoro ju nebolo ani počuť.
"Od dnes budeš Chérie znie to lepšie.... Dáš si jablko?" pokrútila hlavou a ďalej sa venovala svojím rukám. Viac som sa jej nevenovala a preberala som prázdniny s Bellou.

Rozdeľuj a panuj... Black 2.

"Rozídeme sa." povedal som možno istejšie než som chcel.
"Čože?" spýtala sa zaskočené, ale nie nahnevane čo ma upokojilo.
"Na začiatku si mi povedala, že ak ti mám ublížiť tak pravdou a nie lžou. Pravda je, že moje city k tebe sa zmenili." Snažím sa byť milý aj keď viem, že byť milý nemusím. Môžem ju proste poslať preč bez vysvetlenia, ale čo budem mať z toho? Povie to svojím kamarátkam a tým mi u nich klesnú šance.
"Aha.." povedala a sklopila svoj zrak. Nechcel som aby plakala, to vážne nemám rád, keď plačú.
"No tak, môžeme ostať priatelia." Klišé ale niečo povedať musím. Chytil som ju z rameno a jemne ju pohladkal. No v hlave sa modlím aby už odišla.
"zavolám ti taxi." povedal som rázne aby to pochopila.
"Nemusíš mám tu auto." prešla si rukou po lícu aby schovala maličkú slzu. Otočila sa a dokráčala preč. Musím uznať, že ma prekvapila a neurobila žiadnu scénu. Nečakal som to, veď minule revala pre zlé pripravený steak.

Rozísť sa s ňou na začiatku školského roka bolo dobré rozhodnutie, teraz sa môžem plne sústrediť na nové tváre. Flákať školu prvý deň nie je možno najlepší začiatok, ale veď si to vynahradím. Ako som už naznačil na lásku veľmi nie som, alebo len nemám čas. Veď kto ma toľko času sa venovať niekomu inému? Nestačí, že sa musím starať sám o seba? A to je teda dosť práce, byť vždy najlepší a najobľúbenejší. Hodiny strávené vzdelávaním sa a to nehovorím o potrebe sociálneho kontaktu pre udržanie potrebných známosti. Byť vždy tam kde sa niečo deje dá zabrať aj bez ženy. Aj keď na ženy celkom nezanevriem, sem-tam potrebuje muž pocítiť teplú krv vedľa seba  v posteli. Ako všetci vieme ženám patrí svet a mužom patria ženy, ak chceš byť úspešný potrebuješ ju.

Natiahnem sa po pohár škótskej whisky a privoniam si, takto chuti raj. Isté veci sú proste lepšie ako iné, istý ľudia sú proste lepší ako ostatní a ja mám to potešenie, že patrím so prvej triedy. Ľudia si myslia že je niečo zlé na to ak svoje rozhodnutia robíte na základe toho koľko peňazí vlastníte, ja si myslím, že peniaze vám dávajú možnosti robiť rozhodnutia správne bez starosti. Preto si rád doprajem to najlepšie.

Pozriem sa na hodiny a zistím, že práve konči zahájenie školského roka na mojej škole. Rád by som povedal, že ma to zaujíma, ale za posledný rok som stratil záujem o školu, pozerám sa do budúcnosti a ta e pre mňa najdôležitejšia. No bez strednej sa na univerzitu nedostanem a tak sa rozhodujem či sa tam zajtra ukážem. Pravdepodobne im nebude prekážať ak vynechám paru nudných prednášok o prázdninách.

Zazvoní telefón a ja sa premáham a dvíham ho.
"Bill Black prosím."

Rozdeľuj a panuj ... Chereen 1.

Pozerám sa do zrkadla a pýtam sa sama seba čo ešte vylepšiť? Musím uznať že moje vlasy vyzerajú perfektne, veď by aj nie keď som si ich natáčala dve hodiny. Nalíčená som prekvapivo tiež bezchybne a to čo mám na seba sa jednoducho nedá zmeniť. Uniforma mi dokonale sadla. Všetko do seba zapadá ale niečo mi chýba.

Poobzerám sa po izbe či mi niečo nepadne do oka. Prsteň či náhrdelník?  Čelenka? Možno len šatka. No nič obzriem sa ešte raz v zrkadla usmejem sa a žmurknem na svoj odraz. Chytím kabelku a bežím do kuchyne, kde ma už čaká môj zaostalý brat a nervózna matka. 

"Chereen nestíhame!" V mojej hlave stíhame až príliš. Prvý deň na strednej, ako inak by som mala prilákať pozornosť na seba? Keď vojdem do auly ako posledná všetci si ma všimnú. Čím neskôr tým lepšie. Je dôležité sa prejaviť už prvý deň a neskončiť ako môj brat, ktorého tam nepozná nikto. 

"Mami to je v pohode, keď budeme trochu meškať."

"Nie! Nie je to v pohode, nestihnem sa zapísať na hodiny, ktoré potrebujem."   Povedal Ian môj brat.

"Mal si sa na ne zapísať skôr. Nikto ťa nenútil ísť s nami na dovolenku." Aby sme ma nepochopili zle ja mám Iana rada, len niekedy potrebuje postrčiť. 

"Mami pripomeň mi prečo sme ju tam nenechali? " Zaškeril sa na mňa posúval vafle ku mne. 

"Vravel si, že sa ponáhľame, najem sa v škole." Zaklamala som s hodila kľúče od auta make. 

"Fááájn deti ideme." 

Stojím pred obrovskými dvermi a pozerám na hodinky. Všetci sú už dnu a mne začína búšať srdce. 

"Prečo tu stojíme? Po dnu!" pozrel na mňa Ian nechápavo. 

"Ešte minútku prosím." snažila som sa ho presvedčiť.

"Už to začalo musíme ísť. Počujem príhovor Katherine. Načo čakáš?" Vedela som, že Katherine bude mať pozornosť všetkých tak musím počkať.

"Veď už len minútku. Nech už skončí." 

"Vieš čo ja už idem dnu ty rob čo chceš." 

"Nie!" vykríkla som príliš nahlas. 

"Prosím ešte minútku." Snažila som sa ho presvedčiť aby mi nezničil môj veľký moment. Neodpovedal len nemo prikývol. Počkali sme kým ona dohovorí a vtedy nastal ten správny čas.

"Ok takže dnu vojdeš desať sekúnd po mne rozumieš?" nečakala som na odpoveď.

Otvorila som dvere čo najrýchlejšie vošla dnu a čo najhlasitejšie som ich zabuchla, pravdepodobne svojmu bratovi pred nosom. Snažila som sa pôsobiť čo naj-sebavedomejšie. Videla som všetky tie pohľady, prekvapené ľúdi stojacích vzadu, nazlostené pohľady patriace vedeniu školy, ale pre mňa najdôležitejšie rozzúrené pohľady elity školy. Vedela som, že si ma všimli. Urobila som prvý krok v pred k novej budúcnosti. K budúcnosti kde sa stanem populárnou. 

If I die young... 7.

Prišiel som domov úplne zničený a unavený. Bolo už veľa hodín a mne sa zatvárali oči. Potichu som prešiel do svojej izby a vyzliekol som sa. Osprchoval som sa a zamieril rovno do postele. Zrazu mi zazvonil telefón.
"Emma čo chceš?" povedal som naštvane
"ehmm.... prepáč Kubo tu ju Popo potrebujem tvoju pomoc."
"čo?"
"musím dostať Emmu domov bez toho aby zobudila vašich rodičov."
"o čom to rozprávaš?"
"je dosť opitá."
"no super už aj ona?"
"kamo tam pomôžeš mi?"
"tak dobre.. kde ste?"
"za domom na záhrade."
"o minútu som tam." zlostne som zložil telefón a pretrel si rozospaté oči. obliekol som si tepláky a potichu sa vybral zadným vchodom na záhradu. Vyšiel som von a obzrel som sa okolo seba. Nikde nikto nebol. Prešiel som sa na koniec záhrady a našiel som ich pri jednom strome. Emma ležala na tráve a pomaly zaspávala a Popo kľačal vedľa nej a snažil sa ju prebrať.
"Vy ste idioti!" skričal som zo smiechom.
"ty si idiot!" potichu zahundrala moja sestra. Dával som pozor aby nás nikto nevidel moji rodičia spali ale vo vedľajšom dome sa svietilo a strom bol veľmi blízko dreveného plota tak nás bolo celkom dobre vidno.
"tak poď žobráčka." zdvihol som sestru zo zeme a oprel ju o strom.
"žiješ?" nadvihol som jej padajúcu bradu a snažil som sa nájsť nejaký náznak života v jej očiach.
"hej!" skríkla
"potichu ty zombie!" umlčal som ju
"dokážeš byť ticho?"
"hej!" skríkla znova a otvorila oči dokorán
"Vďaka Popko." pokusila sa usmiať na jej priateľa.
"V pohode stará, nič ja utekám zajtra ssa ozvi, že ako."
"Keď vstanem tak áno."
"maj sa." rozlúčil sa popo a pobozkal moju sestru na čelo.
"hej a Kubo, dosť miešala tak davaj pozor."
"hej jasne, ďakujem, že si ju doviezol." už len mávol rukou a utekal preč. pozrel som na Em
"no a s tebou čo? Dokážeš kráčať?" chcel som zistiť či je na tom lepšie ako Laura a tak som ju pustil. Udržala sa na nohách. Zrazu sa zvrtla a celý obsah svojho žalúdka nechala na kôre stromu.
"hopááá.... bravo sestrička. Tak poď." chytil som ju okolo pliec a doviedol domov. Pomohol so jej s prezliekanim ale umyla sa už sama. Ja so sa konečne vybral spať.
Ráno ma prebudila mama.
"Jakub! vstávaj ! "
"čo je?" povedal som v polospánku.
"čo je s tvojou sestrou? jej izba smrdí ako krčma."
"čo ja viem, nechaj ma spať." zahundral som.
"Prídem až večer lebo ideme s otcom niečo vybaviť po práci daj na Emmu pozor a chodte na obed k babke."
"Dobre, dobre."
"vstávaj už ty spachtoš."
"mami!!! "
"hej veď už idem." dala mi pusu na líce a vybehla von lebo ju otec už nedočkavo čakal v aute.
A ja som už nemohol viac spať. je to tak vždy, ak sa raz už zobudím potom už nezaspím. Zišiel som do kuchyne a naraňajkoval som sa. Vošiel som do izby a zapol telku. Nič normálne nedávali ak som sa postavil k oknu a zapozeral som sa na krásny slnečný deň. Beth práve skákala do bazéna. Nevedomky som sa usmial. Zrazu môj pohľad padol na strom v záhrade.
"dofrasa." zanadával som si nahlas. Úplne som zabudol na nehodu z noci a vedel som že toto nesmú rodičia ani vidieť. Vybehol sa do záhrady a rýchlo som natiahol hadicu až k stromu. prú vody perfektne zmyl všetko čo na strome bolo. za toto mi bude ešte sestra ďakovať. Zvinul som hadicu a vychutnával som si slnečné lúče.

If I die young... 6.

Po dlhých minútach vymýšľania programu na večer som sa rozhodol, že proste pôjdem do klubu, tam stále niekto je. Obliekol som si biele tričko a úzke rifle. Na vzhľad si teda veľmi nepotrpím. Vzal som peňaženku, kľúče a mobil a rýchlim krokom som sa dostal do cieľa. V klube bolo ako vždy plno. Od starých pijanov až po mladé dvanásť ročné dievčaťa. Vybral som sa rovno k pultu kde obsluhovala moja spolužiačka zo základnej školy.

„Ahoj, tak čo ako to tu dnes vyzerá?“

„Plno, ale v pohode.“

„Je tu niekto známi?“

„Všetci sú tu známi, ale ty asi myslíš tých našich, hej sú vzadu.“

„idem sa pozrieť, maj sa zatiaľ.“ Otočil som sa na päte a vybral som sa dozadu tmavého baru. Náš klub sa skladá z troch miestností. V jednej je bar spolu so stolmi pre štyroch, tak nasleduje miestnosť, ktorá je teraz už prázdna, ale niekedy tu bývali diskotéky, kým to starosta nezrušil. A nakoniec posledná miestnosť kde sú veľké stoly.

            Prišiel som k stolu kde sedeli moji priatelia.

„Čau kamo“ prihovoril sa i podnapitý kamarát.

„Ahoj, bratu trošku brzdi.“ Zasmial som sa na jeho nemotornej chôdzi keď sa ma vybral objať. Zachytil som ho v tej správnej chvíli inač by spadol na studenú dlažbu.

„Ja ťa tak rád vidím, chýbal si nám tu, počkaj idem objednať, čo si dáš vodku?“

„Nie všetko v pohode, nepijem, poď si radšej sadnúť.“ Chytil som ho za lakeť a trošku ho potiahol viac k stolu. Tam som sa zvítal a ostatnými a prisadol som si. Keďže bolo málo miesta museli sme sa tískať. Vedľa mňa sedela Laura, Danyho sestra a bola dosť opitá tak som sa ponúkol, že ju odprevadím až domov keď bude chcieť ísť. Sedeli sme tam paru hodín no nakoniec sme sa rozhodli opustiť klub a vydať sa domov. Vzal som Lauru za ruku a vtiahol som ju na vzduch.

„Si v pohode?“

„Neviem, hej som, len ta podlaha asi nie je.“

„Prečo?“

„Točí sa!“ zasmial som sa a chytil som ju okolo pásu a pritiahol si ju tak aby nemohla spadnúť.

„Tak poď ideme domov.“

„Máš pekné oči.“ Povedala potichu a pozrela sa mi rovno do ních.

„Vďaka.“ Laura je zvyčajne zodpovedná a spoľahlivá, keby som je povedal nejaké tajomstvo určite by ho udržala.

            Priviedol som ju až k domu a rozmýšľal som ako ju dostať dnu tak aby ju nevideli rodičia.

„Tak čo teraz?“ opýtal som sa.

„Neboj rodičia nie sú doma a Dano išiel s tou svojou Elizabeth do mesta.“

„Aha, takže a kde máš kľúče?“

„ Myslí, že v zadnom vrecku.“ Vytiahol som je kľúče a dotiahol ju pred dvere. Odomkol som a vošiel dnu.

„Mám ti pomôcť do izby alebo to zvládneš sama.“

„Myslím, že to zvládnem sama.“ Povedala neprítomne a hneď ako som ju pustil sa zrútila k zemi.

„Myslíš?“ zasmial som sa a zdvihol ju. Položil som ju na schody a vyzul jej topánky. Nechcelo sa mi ju ťahať za sebou tak som ju dvihol na ruky a preniesol do je izby. Šťastie, že bola aspoň na toľko prítomná aby mi povedala kde má izbu. Položil som ju na posteľ. Poobzeral som sa okolo seba a pokúšal som sa nájsť nejaké pyžamo. Našiel som jedno na stoličke. Nebolo to ťažké lebo mala skoro prázdnu izbu, len posteľ okno stolička. Nič viac. Oblečenie musela mať v nejakom šatníku. Najprv som sa ju snažil prebrať aby sa mohla prezliecť no keď povedala, že to mám urobiť ja nechal som ju na pokoji. Zobliekol som jej rifle aj tričko. Nebol som si istý či dievčatá spia v podprsenke a bolo mi to jedno lebo aj tak by som nezneužíval situáciu. Obliekol som jej pyžamo a položil jej hlavu na vankúš. Nevedel som sa rozhodnúť, či ju tam môžem nechať samu. Tak som chvíľku posedel vedľa nej a tak som išiel hľadať nejaký lavór keby jej náhodou prišlo zle.  Našiel som jeden v práčovni a tak som ho napustil vodou a položil jej ho k posteli. Vedel som, že zaspala tak som to viac neriešil. Bál som sa ju tam len tak nechať tak som je vzal mobil a opísal si číslo na jej brata. Zavolal som mu.

„Ahoj tu je Jakub, som u Vás doma lebo tvoja sestra to trošičku prehnala s alkoholom a tak som ju musel odviesť domov, ja len, že kedy prídeš.“

„Vieš čo o 20 min. som doma, sedím v aute, počkáš tam prosím.“

„Hej jasné, počkám.“ Zložil som sa vystrel nohy pred seba. Sem- tam som kontroloval či Laura dýcha. Po pol hodine konečne prišiel domou Dano.

„Čau, ďakujem, teraz to už preberiem ja.“

„Ok, spí, má tam lavór a je prezlečená, asi by ju trebalo odmaľovať abo čo, ale tak to zas už neviem ako, takže tak. Dúfam, že som neskazil tvoje plány.“ Vedel som, že bol s Beth a nechcel som im kaziť romantický večer.

„Nie v pohode, bol som len v kine a keď si volal tak sme už sedeli v aute.“

„Tak fajn, idem ja maj sa.“

„Vďaka znova.“ Odišiel som domov.

If I die young... 7.

If I die young... 5.

Zavolám som Denisovi, no keďže mal iné plány tak som ostal sám. Osprchoval som sa a išiel poliať trávnik, síce by sa malo teraz vodou šetriť, ale mamka by to neprežila. Potom som si sadol na terasu a len tak si tam sedel. Už sa stmievalo, takže nebolo až tak horúcu. Ľahol som si na lehátko a zavrel oči. Bolo príjemne ticho, zrazu sa mi niečo obtrelo okolo nôh. Bola to Buzolka, mačka od susedov. Vyskočila ku mne a ľahla mi na brucho, pohodlne si opierala svoju malú hlávku na mojej ruke. Mám rad zvieratá, síce radšej psov ako mačky, ale ani tie mi nevadia. Dokonca jazdím občas na koňoch. Neďaleko sú stajne a dá sa tam prenajať kôň.

            Začala som Buzolke hladkať hebkú srsť. Bola to asi ta najčistotnejšia mačka akú som kedy videl. Stále sa olizovala. A vôbec nesmrdela. Zatvoril som oči a pokojne som dýchal. V mysli sa mi začali premietať obrazy z dnešného dňa. Elizabeth bez trička ma rozrušila viac, ako som si myslel. Bolo to trochu čudné lebo vidí ju plávať každý deň v bazéne, ale bolo to iné. Zovrel som päsť a vynadal si, že vôbec na niečo  také myslím. Ako by som aj mohol, veď ma len pätnásť, síce sa vraví, že vek je len číslo, ale je to dosť podstatné číslo. Aspoň pre mňa a k tomu je to dievča od suseda. No myšlienky sa mi stále vracali k jej zeleným očiam. S poza okuliar sú ešte guľatejšie a väčšie ako v skutočnosti.

Možno by som si mal dať spechu. Pomyslel som si, ale v tom ma z myšlienok vytiahol zvonček. Sestra už bola preč takže som ostál sám, aj keď sa mi nechcelo tak som musel ísť otvoriť.

„Dobrý deň Pán Fabiny.“

„Ahoj, tak čo všetko pripravené?“

„Jasné, môžeme to previezť.“

„No môžeme hneď povedal som Danovi, aby trošku zabavil dcéru.“

Dano je chlapec, ktorý je podľa všetkého jej chlapec. Stále sú spolu. Ďalší dôvod prečo by so mal držať svoje myšlienky na uzde. Určite sa nechcem zaľúbiť do niekoho kto nie je voľný. A Dano je v pohode. Síce je dosť iný ako ostatný, ma zvláštny zmysel pre humor, ktorý chápu len niektorý, ja osobne nepochopím vždy všetkému čo povie. Musím sa priznať, že ho nemám veľmi rád. Nikdy mi nič neurobil, ale je vážne čudný. Okrem iného je to grázel, asi preto s ním chodí, veď ma rada drsných chlapcov. A on je určite drsný. Aspoň myslím, nepoznám ho až tak veľmi, ale vyzerá ako z nejakej Rokovej skupiny. Stále ma pri sebe svoju starú gitaru a cigaretu v ústach. Nečudoval by som sa keby bol pod tými jeho koženými handrami potetovaný. No, ale možno sa mýlim, určite by jej otec nedovolil chodiť s takým chlapcom.

„Tak teda poďme.“ Vzal som kľúče a vybral sa do garáže. Previezli sme motorku k ich domu a otvorili sme garážové dvere z boku ich domu. Zabalili sme ju a previazali stuhou.

„Vďaka Jakub, nechceš ísť s nám na večeru?“

„Nie ďakujem, idem sa znovu osprchovať a pôjdem asi do postele som strašne unavený. Ale ďakujem za pozvanie.“

„Hej jasné, čo myslíš, že sa jej bude páčiť?“

„Určite bude nadšená.“ Spomenul som si ako dnes na nej uháňala. Bola proste úžasná.

„To dúfam a všetko funguje áno?“

„Hej dnes som všetko opravil a nastavil.“

„Dnes? A bol si sa previezť, vieš aby som mal istotu.“

„hej s Elizabeth sme boli pri jazere.“

„Čože?“

„Ale nič netuší. Len mi pomáhala ju opraviť. Ráno som ju stretol a opýtal som sa či nechce pomôcť, napadlo ma, že to bude pre ňu mať väčšiu cenu potom keď zistí, že to bolo pre ňu.“

„Dobrý nápad, som rád, že ťa to napadlo.“

„A išlo jej to skvele.“

„Aj ona jazdila?“

„Trošku, ale sedel som za ňou.“

„Tak fajn. Musím ísť, tak sa maj Jakub, pozdrav otca a ešte raz ďakujem za pomoc.“

„V pohode. Dovi.“

„Maj sa.“ Otočil som sa a odišiel som domov. 

If I die young... 6.

If I die young... 4.

„Už sme tu?“ Elizabeth sama držala ako kliešť, asi nepochopila, že ma vystúpiť, no nakoniec poľavila a zlizla z motorky.

„A prečo sme tu?“ povedala potichu, asi to nebola otázka pre mňa, ale odpovedal som.

„Dozvieš sa.“

„No tak Kubo!“ nepáči sa mi, keď mi niekto vraví Kubo, ani neviem prečo, proste je to škaredé, pripadám si tak trápne.

„Nevolaj ma tak, nemám to rád.“ Povedal som rázne.

„Ja viem.“ Otočila sa ku mne a žmurkla. Bolo to milé, vyzerala roztomilo. Zapozerala sa na jazero a ja som si chcel zaplávať. Dal som si dole spotené tričko a hodil ho na zem ku motorke. Rozbehol som sa a cestou som chytil Beth okolo pásu. Nadvihol som ju a poriadne sa rozutekal k vode. Vedel som, že sa bude hnevať, dievčatá nemajú radi keď ich niekto hádže do vody, rozmažú si make-up a zničia účes, ale za tú srandu to stojí. Ovinula svoje chudé nôžky kolo môjho pásu a ruky okolo môjho krku. Boa ako malá opička. Zvýskla a zadrapla svoje nechty do môjho chrbta. Vyskočil som a vo vzduchu som sa otočil aby som dopadol na chrbát, to len, žeby mi viac nespôsobovala bolesť. Popadli sme do vody a ona sa ma držala ako kliešť. Začal som mať pochybnosti, že vie plávať, ale potom ma napadlo, že každý deň pláva vo svojom bazéne. Ovinul som ruku okolo jej bokov a vyplával na hladinu. Nakoniec sa pustila a trošku šokovaná zahlásila

„Toto si robiť nemal.“ Takúto reakciu som čakal, takže som sa usmial a ponoril sa po vodu. Začal som plávať na druhý breh. Zdá s to byť ďaleko, ale vôbec to tak nie je. Plával som a plával. Keď som prišiel na opačný breh tak som si sadol na zem a pozeral sa ako sa Lízi sušila. Zobliekla si tričko a sadla si na kraj móla. Z diaľky vyzerala oveľa dospelejšie ako v skutočnosti je, uvedomil som si, že pätnásť nie je až tak málo. Trocha som si posedel a skontroloval svoj doškriabaný chrbát.

            Vrhol som sa znovu do vody a doplával až k nej. Myslel som, že tu ešte chvíľku pobudneme, ale keďže bola hladná tak sme sa rozhodli odísť. Rýchlo som si obliekol tričko, aby si nevšimla môj chrbát. Ona využila tu chvíľku a sadla si na motorku. Prekvapilo ma to.

„Ty vôbec vieš ako sa na tom jazdí?“ usmieval som sa naňu, lebo som vedel, že vie. Zatvárila sa vážne a naštartovala. Sadol som si za ňu. Vyštartovala dosť rýchlo, až ma to prekvapilo. Mám rád rýchlu jazdu, ale trochu som sa bál, lebo som nevedel ohodnotiť jej schopnosti. Položil som svoju hlavu na rameno a sledoval jej ruky.

„Pomalšie, lebo nás zabiješ.“

„Ty si predsa išiel rýchlejšie.“ Povedala neisto. Nebola to celkom pravda, lebo som išiel trošku pomalšie, ale to som nemohol priznať.

„Išiel som rovnako rýchlo ako ty, ale ja som skúsenejší.“

„Ty si debil.“ Povedala zo smiechom. Nechal som ju už na pokoji len si užíval vietor, ktorý v týchto dňoch zažívam len na motorke.

            Došli sme domov a ona sa rozlúčila a utiekla domov. Ja som zaparkoval motorku a pripravil veľkú krabicu k nej.  Neskôr si po ňu mal prísť Pán Fabiny, tak som zamkol a vybral sa domov. Doma som sa najedlo a zapol telku. Pozrel som nejaký zápas a vybral sa pozrieť k mojej sestre do izby.

„Emma čo robíš?“

„Pripravujem sa na večer. Ideme do mesta. Ideš s nami?“

„Kto ide?“

„Ja, Popo, Filip a Kaťa.“

„A neviem, to by som vám zaľúbencom asi zavadzal.“

„Prestaň! Dobre vieš, že Popo nie je nič pre mňa.“

„Jasne jasné.“ Hodila po mne vankúš a tak sme sa začali biť. Hej viem už by sme mali mať trochu rozumu, ale to nám zatiaľ chýba.

„Vieš čo radšej zavolám Denisa aby prišiel tu lebo chcel dačo dohodnúť o zajtrajšku.“

„Hej jasné. Kde si bol dnes?“

„V garáži a potom pri jazere.“

„S mladou? Jakub som si myslela, že si na staršie.“

„Hej aj ja som si myslel.“ Povedal som z úsmevom a pokračoval vo vankúšovej vojne.

„Hej segra, kúp dačo mame na narodeniny keď budeš v meste, potom ti dám peniaze.“

„šak ich má až o mesiac.“

„Hej ale dnes som si spomenul a je lepšie to mať vopred kúpené ok?“

„Fajn. Ale už vypadni lebo sa musím pripravovať.“

„už padám.“

If I die young... 5.