Potom ako som sa vrátila sme už len
dopili fľašu a ľahli do postele.
„Ostávaš tu?“
„ak
ti to nevadí“
„vôbec,
som rada, že nebudem sama.“
„Som
rád, že nebudem sám.“
„Kecáš...
hore máš celú bandu.“
„A čo
som bukvica?“
„Možno.“
Usmiala som sa na neho a pritúlila som sa. Bolo to strašné milé ako sme
tam ležali, v objatí a zahalený tmou.
„Počkaj
zoblečiem sa.“ Povedal Niall a začal si rozopínať nohavice, vyzliekol
tričko a ľahol späť ku mne. Ja som bola už v pyžame. Znovu som sa
oprela o jeho hruď a počúvala ako mu bije srdce.
„Niall?“
„Áno
Bethy?“
„nechceš
tu ostať ešte týždeň?“
„Veľmi
rád ale nemôžem, zajtra tu máme posledný koncert a tak letíme do New
Yourku na týždeň a potom domov.“
„Aha
a kedy ti letí lietadlo?“
„Z Austrálie
o 17:30, prečo sa pýtaš?“
„Len
tak, budeš mi chýbať.“ Jeho hruď sa nadvihla a pomaly klesala.
„Aj
ty mne, dodal nakoniec.“ Pobozkal mi vlasy a popriali sme si dobrú noc.
Ráno som vstala veľmi skoro. Niall
ešte spinkal a ja som sa nevedela vynadívať aký bol roztomilý. Ako malý
anjelik. Rýchlo som si skočila po kávu a po raňajky. Chcela som ho
prekvapiť. Dala som si sprchu a obliekla som si voľné tričko a legíny.
Vlasy som si zopla do copa a zbytočne som sa nemaľovala. Sadala som na
posteľ a netrpezlivo som čakala kým sa zobudí. O niekoľko dní tu už
nebude tak som si to chcela užiť. Keď ma už prestávala baviť sa naňho pozerať
tak som ho jemne pošteklila. Trošku sa zavrtel, ale nezobudilo ho to. Tak som
vzala šálku kávy a priložila som mu ju k nosu. Ani to ho nezobudilo,
to asi preto lebo kávu nepije. Rozhodla som sa, že nemám zmysel sa tu hrať na
náhodné zobudenie tak som priložila ústa k jeho uchu a potichučky zašepkala
jeho meno.
„Niall.“
„Niall,
vstávaj.“ To pomohlo a on si už spokojne rozlepoval očká. Ako malé dieťa.
„Doniesla
som ti raňajky.“ Stále bol ticho ale už sedel na posteli a pozeral sa
okolo seba. Keď pochopil kde je tak sa len milo usmial.
„Ako
sa ti spalo?“
„Vynikajúco,
a tebe?“
„Mne
veľmi dobre.“ Žmurkla som naňho a doniesla mu raňajky do postele.
„Tu
máš.“
„Koľko
je hodín.“
„Asi
pol siedmej. Prepáč ja vstávam dosť skoro.“
„ďakujem
Beth, vyzerá to výborne.“
„síce
som ich nepripravovala ja ale ďakujem.“
„Ale
vyberala si to ty.“
„To
je pravda.“
„Už
som ti povedal ,že ráno vyzeráš skvele?“
„Ešte
nie.“
„Tak
teda vyzeráš skvele.“
„Aj
ty, ako malé dieťatko.“
„Hej
viem, už som to počul.“ Zjedol raňajky, obliekol sa a vytratil sa. Celý deň
skúšali na večerný koncert, takže som si musela nájsť vlastný program. Išla som
si zaplávať a tak do mesta nakúpiť nejaké drobnosti pre rodinu a kamarátov.
po obede mi zavolal Adam či nepôjde do kina tak som to prijala, aj tak by som
sa len nudila. No tesne predtým ako som chcela opustiť izbu mi na dvere
zaklopal Niall.
„Ahoj..
ja len, že či nechceš ísť na ten koncert, aby si videla čo robím.“
„Prepáč
Niall ale už niečo mám.“
„Tak
nič no, asi som prišiel neskoro, tak vidíme sa zajtra ok?“
„Jasne,
veľmi rada.“
„Potom
ti zavolám, maj sa a pekný večer prajem.“
„Aj
tebe Horan a nech sa vydarí koncert.“ Bolo vidieť, že bol sklamaný, ale
chápal to. Ja som zobrala kabelku a vybrala som sa dole na recepciu, tam
ma už čakal vysmiaty Adam.
„ooo
Ryan.“
„ooo
Gertrúda.“ Privítali sme sa bozkom na líce čo nie je až tak bežné v Austrálií,
ale na Slovensku úplne normálne. Pri dverách stal Niall a ja som mu jemne
zakývala a vybrala som sa s Adamom do kina. Zas sa mu jazyk
nezastavil, cestou sme preberali Slovensko a v kine zas film. Vyzerá
tak, že tomu dobre rozumie, lebo kritizoval každý nedostatok. Ale bolo príjemné
ho počúvať. Po filme sme zašli na pizzu, ktorá bola úžasná. Urobili sme si
fotku na rozlúčku, lebo Adam odchádzal do Ameriky a vymenili sme si kontakty.
Bola som veľmi rada, že som ho spoznala. Vedela som, že bude neodmysliteľnou
spomienkou na Austráliu. Rande v divadle, nezmyselné prezývky, kopa
smiechu a jeho kučierky. Dodnes mám tu fotku zavesenú na stene v spálni
ako aj spustu iných fotiek. Vrátila som sa na hotel v dobrej ale aj
zároveň smutnej nálade. Ľahla som si do postele a v momente som
zaspala.
Keďže som prišla až neskoro v noci
tak som vstala a okolo jedenástej. Ponaťahovala som sa a išla som sa
umyť. Bola som ako zabitá ani som si neuvedomila, že na druhý deň ma odísť
Niall preč, až kým sám neprišiel. Bol iný ako stále, nemal toľko energie,
najprv som si myslela, že to je tým koncertom, no nebolo to tak.
„Ako
bolo včera.“
„Veľmi
dobre a tebe?“
„Tak
normálne.“ Povedal to akoby nič.
„No
tak Niall čo je?“
„Nič
len nerád sa o teba delím, ale aj tak odchádzam, takže nemal by som byť
taký sebecký.“ Konečne som pochopil. Trošku ma to aj potešilo tom malom kútiku
môjho srdca. Takže on žiarli. Chytila som jeho ruku a pozrela sa mu do
oči.
„Si
strašné zlatý vieš?“
„Viem.“
Usmial sa a preplietol svoje prsty cez moje.
„A
viem aj to, že keď odídem zmizneš.“
„Nezmiznem.“
„Ale,
Beth je to iné keď ťa vidím každý deň a keď budeš tisíce kilometrov
odomňa.“
„Ja
viem, ale nezmiznem.“
„Najprv
budeme stále v kontakte potom sa to bude komplikovať, lebo budem mať
koncert alebo ty školu a pomaly budeme strácať kontakt a nakoniec si
len sem-tam spomenieme na niekoho koho sme stretli v Sydney.“
„Nechcem
ti klamať bude to tak, no ešte to tak nie je. Ešte sme tu a ešte tu budeme
jeden deň.“
„Poď
so mnou.“
„Neblázni
Niall.“
„Myslím
to vážne, zaplatím ti to všetko, budeš moja osobná asistentka ok?“
„Niall
nemôžem.“
„Prečo?“
„Idem
na výšku, mám rodinu, svoj život.“
„Vidíš
už sa to komplikuje.“
Sklonil hlavu a stisol mi pevnejšie ruku.
Vtedy to prišlo. Ten pohľad na tu smutnú tvár vo mne vyvolal zvláštne pocity. Začali
sa mi kotúľať slzy po líci. Jedna za druhou. Pustila som mu ruku a namiesto
toho som ho objala, silno a dlho. Držala som ho pevne a nemala som v pláne
ho pustiť.
Ako mi mohol tak zmeniť chlapec so
žuvačkou v hlave život? To bola jediná otázka, ktorú som si kládla. Zmenil
ma, bol to prvý človek, ktorému som povedala o Jakubovi, prvý človek ktorý
ma neľutoval, ale podporoval. Najprv som si myslela, že ma priťahuje len preto
lebo ma také oči a také vlasy. No po istej dobre som si uvedomila, že to
nie jeho podoba s ním, ale jeho odlišnosť od ostatných je to čo vo mne
spôsobovala túžbu mu byť nablízku. Áno jeho podoba s ním ma k nemu priviedla
vtedy pri bazéne, ale jeho osobnosť ma očarila. Nepoznám nikoho iného, kto by
bol tak iný ako je on. On má všetko čo chcel každé dievča. Keby som nemala ľadové srdce tak by som bola zaľúbená
ako nikto. Priala som si aby sa moje srdce roztopilo, no vedela som, že keď to
urobí tak to bude už len horšie, on odíde ja ostanem, potom odídem aj ja a bude
koniec.
Jemne som sa odtiahla a pozrela
som sa mu do oči, ktoré boli čím ďalej tým bližšie. Jeho krehké pery sa dotkli
tých mojich. Najprv len jemne a opatrne, akoby si nebol istý či robí
správne. Pery mal teplé a plne nepokoja, málinko sa mu chveli. Túžba po
ňom vo mne vyvolala ošiaľ. Stisla som mu spodnú peru a ochutnala ju. Chutil
ako pomarančový džús. Bol tak sladký. Keď si bol istý, že po tom túžim rovnako
ako on, začal ma pomaly bozkávať a každou sekundou do toho pridával viac
citov. Viac chvenia a viac túžby. Bozky boli čoraz vášnivejšie a čoraz
naliehavejšie. Chytil ma okolo drieku a pritiahol si ma k sebe čo
najbližšie. Boli sme ako jeden človek, u prepojený pier. Bolo to tak
intenzívne, že som začala strácať vedomie. Prestala som dýchať a nechala som
ho nech robí to čo vie najlepšie. No nastala ta chvíľa keď sme sa rozdelili. Keby
len nebol za mnou stolík a neoprela som sa tak by som bola na zemi. Kolená
sa mi podlamovali a hlava točila. Nedostatok
kyslíka mi spôsoboval nevoľnosť, ale na tom nezáležalo. Jediné čoho som bola schopná bolo jedno slovo.