Pozrel
sa mi do oči a zhlboka sa nadýchol.
„ty
poď so mnou!“
„Nemôžem,
ty poď so mnou.“
„Ver
mi, že nemôžem.“
„Nemôžeš
mi to urobiť. Nemôžeš ma dostať do takého stavu a potom odísť.“
„Ja
viem, ale do takého stavu si ma dostala ty, nie ja teba.“ Ešte raz som ho
objala a pustila som ho. On odišiel. Sadala som si na posteľ
a rozplakala som sa ako malé dieťa. Tak veľmi mi bude chýbať, tak veľmi mi
pomohol. Pomohol mi pochopiť, že môj život sa neskončil a že aj ja mám
právo sa zaľúbiť. Chytila som krabičkú cigariet, oheň a vyšla som na
balkón. Oprela som sa o zábradlie pozrela som sa do krabičky v ktorej
bola posledná cigareta. Posledná cigareta, ktorá bola znakom nezávislosti
a lásky medzi mnou a Jakubom. Priložila som si ju k perám
a silno ju stisla. Bola som si celkom istá, že je správna doba.
Plameň zblkom a ja som potiahla
prvý krát. Zavrela som uslzené oči a začala som spomínať. Na deň keď som
si ako pätnásťročná sadla pod strom. Bolo horúco a všetci boli zatvorený v klimatizovaných
izbách. Sedela som tam a pozerala som sa na suchú, žltú trávu.
„Fabiny,
ty nosíš okuliare?“ To bola veta, ktorá zmenila môj život.
Potiahla som druhý krát. Moje spomienky
na jazero. Na jeho skoro nahé telo, na jeho rýchlu jazdu a na jeho silu. Pocit
slobody, ktorý mi dával stále. Áno s ním som sa cítila slobodná.
Potiahla som si tretí krát.
Spomienka na skoré ráno. Ja v plavkách sediac za domom. On stojac v záhrade,
pocit hanby, ale aj zvedavosti. Toľko krásy v jednom človeku. To bol deň
keď sme otvorili krabičku. To bol deň keď sme sa prvý krát pobozkali. Vypustila
som dym z pľúc a vychutnávala si spomienku na jeho pery. Pery obalené
dymom.
Potiahla som si štvrtý krát. Bola som
tak zasnívaná, spomienka na jeho úsmev ma prinútila usmiať sa tiež. Jeho dokonalá
medzierka medzi zubmi. Bol tak dokonalý, a ta jeho vôňa. Zrazu som ju
cítila všade okolo seba. Bola tak intenzívna. Že som mala pocit, že naozaj pri
mne stojí a to všetko bol len zlý sen. Zhlboka som sa nadýchla a vychutnávala
som si halucinácie.
Potiahla som si piaty krát. Začula som
jeho hlas, mužný ale chlapčenský zároveň. Melodický a trochu zachrípnutý. Čím
ďalej tým viac som si začínala myslieť, že to je vážne skutočnosť. Ako môžem
mať halucinácie z jednej cigarety? Jediné čo som vedela bolo, že nesmiem
otvoriť oči inak sa to skončí.
Potiahla som si šiesty krát a hneď
aj siedmi. Myslela som, že to tabak spôsobuje pocit jeho blízkosti. Slová,
ktoré som počula boli úplne jasné.
„Milujem
ťa.“ Presne tak ako to povedal v ten večer. Miloval ma a ja jeho. Bola
to láska.
Potiahla som si ôsmi krát a vedela
som, že sa blíži koniec. Bola som v Austrálií, sľúbila som mu, že sa tam
raz dostanem a aj som sa dostala. Vlastne všetko čo som sľúbila som
splnila. Vyfajčila som celú krabičku. Nemala som čo viac urobiť. Dokonca som
pobozkala iného chlapca bez pocitu viny. Vtedy som si prvý krát za tie roky
uvedomila jednu vec. Jakub je mŕtvy, naozaj mŕtvy, no ja žijem.
Priložila som cigaretu k ústam a potiahla
som si znovu, bol to už len filter. Skončilo to, zmizla jeho vôňa aj jeho hlas.
Vedela som, že otvorenie mojich očí bude znamenať bodku za Jakubom. A vedela
som, že som pripravená. Zhlboka som sa nadýchla a pomaly rozlepila mokré
oči. Pretrela som si tvár rukou a odhodila špák. Odpadol na zem, len tak
jednoducho, akoby nehral v mojom živote žiadnu dôležitú úlohu. Skrčila som
krabičku a hodila ju do koša. Opláchla som si tvár a prezliekla som
sa do niečoho iného. Otvoria som notebook a do denníka som napísal čo sa
mi dnes stalo a čo to pre mňa znamená. Potom som na usb kľúč stihla celý
môj denník. Skryla som ho do vrecka a rozbehla som sa k výťahu. Stlačila
som najvyššie poschodie a počkala kým sa výťah pohne. Chvále Bohu bol
výťah dosť rýchli nato aby som si to rozmyslela. Otvorili sa dvere a ostala
som stáť vo vstupnej hale. Skoro som aj zabudla aké to tam je veľké.
„Halóóó.“
Ozvala som sa potichu. Mala som pocit, že až veľmi potichu, no niekto ma počul.
Prišiel neznámi chlapec s orieškovými očami.
„Ahoj.
Ty si kto?“
„Hľadám
Nialla. Je tu?“
„Aha,
jasné, je vo svojej izbe.“
„Prepáč,
ale mohol by si to u presniť?“
„Pôjdeš
hore schodmi a tam budú biele dvere a v tretích z ľavá.“
„Ďakujem“
povedala som dosť vážne. On sa len usmial a rukou mi naznačil kde sú
schody. Vybehla som hore a pred dvermi som sa nadýchla. Jemne som zaklopala a bez čakania na odpoveď som
ich otvorila. Ležal tam na obrovskej posteli s gitarou v rukách. Jeho
pozrel sa na mňa dosť prekvapene, asi ma tam nečakal.
„Beth.“
„Niečo
som ti doniesla. Je to veľmi, veľmi súkromné, ale povedal si, že keď odídeš tak
zmiznem, ale ja nechcem zmiznúť.“ Vytiahla som usb kľúč a podala mu ho.
„Pozri
si to až keď budeš v New Yourku a budeš sám. Chcem aby si vedel čo
som prežila a ako si mi pomohol. Pomohol si mi pochopiť niečo dôležité a keď
si to pozrieš tak uvidíš čo. Budeš mi chýbať. Ale u mňa doma budeš mať
vždy otvorené dvere.“ Vstal z postele a bez slov prišiel a objal
ma.
„Nič
mi dávať nemusíš, ja viem všetko čo vedieť mám.“
„Niall,
ale ja chcem aby to niekto videl. A viem, že ty ma chápeš a neodsudzuješ.
Je tam celý môj život.“
„Tak
fajn pozriem si to potom.“ Vzal usb a strčil si ho do vrecka.
Sadla
som si na posteľ a vzala gitaru do ruky. Zahrala som niečo čo ma naučil
Dany a užívala som si posledný večer s Niallom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára