Ráno
som vstala s úsmevom na tvári. Tento krát ma Niall predbehol a bol už
hore.
„Tu máš kávu, čierna bez cukru.“
„Zbožňujem ťa Niall... počkať ja
neviem tvoje priezvisko.“
„Horan.“
„Tak teda zbožňujem ťa Niall
Horan.“
„Veď máš prečo Elizabeth... ehmm
Elizabeth..“
„Fabiny.“
„Elizabeth Fabiny.“
„Fajn takže sme oficiálne zoznámený,
bolo na čase po tých dvoch nociach strávených v jednej posteli.“
„Ale bacha Beth tento krát som
to neplánoval.“
„Veď v pohode.“ Vstala som
z postele a vzala šálku kávy do ruky. Privoňala som si
a spokojná som si trošku odchlipla. Bola vynikajúca.
„Idem ja hore sa osprchovať
a tak, tak sa maj.“
„Hej Horan čakaj..“ zastavila som
ho pri dverách. „a čo robíme dnes?“
„Prepáč, ale volal mi Zayn, že už
sú na izbe a zháňal ma tak neviem či budem mať dnes čas. Ale dám ti
vedieť.“
„Tak fajn maj sa.“
„Čau Fabiny.“ Vyplazil mi jazyk
a odišiel. Ja som sa osprchovala a rýchlo sa prezliekla lebo ešte
stále som mala na seba veci zo včerajšej noci.
Vyšla som na balkón, konečne nepršalo. Nadýchla som sa čerstvého vzduchu
a sadla som si na zem, boli tam aj stoličky ale boli mokré lebo som ich
neschovala pod striešku. Pomaličky som pila kávu a vychutnávala som si
silu momentu. Zdvihla som zrak na Niallov apartmán, videla som len mihajúce sa
postavy. Trochu ma mrzelo, že dnes nebude mať čas lebo s ním je zábava
a je asi jedníný koho som tam poriadne poznala. Sydney sa začalo vracať
späť k životu. Mokré ulice sa začali zapĺňať a mňa už nenapádalo,
žiadne miesto kam by som chcela ísť. Zarezervovala som si lístok na
Frankensteina. Veľmi som sa tešila, mám rada divadlo. Naraňajkovala som sa,
pozrela správy, napísala niečo do denníku, bola som si zaplávať a potom
som sa pripravovala do divadla. Nemala som tu
veľmi spoločenské oblečenie ale našla som jednoduché letné šaty, ktoré
sú vpredu kratšie ako vzadu. Namaľovala som sa a zavolala som si taxík.
Bola to premiéra v Austrálií takže tam bolo veľa ľudí no nebolo ťažké
zohnať lístok pretože veľa pozvaných nemohlo prísť lebo lietadla zatiaľ
nelietali, búrka sa presunula nad oceán no lietadla majú práve tadiaľ cestu.
Vyzdvihla
som si svoj rezervovaný lístok za dobrú cenu a s dobrým výhľadom.
Tento lístok mal patriť nejakému hercovi takže som ma výborne miesto
a keďže na premiére musí byť zaplnené každé miesto tak som ho kúpila veľmi
lacno. Usadila som sa na svoje miesto.
Vedľa mňa sedel nejaký mladý a zároveň pekný muž. Po pravej strane som
mala ešte voľno. Staršia pani aj so svojím manželom sa dostavili až tesne pred
začiatkom. Mladí muž sa ku mne diskrétne nahol a pošepkal.
„Čo tu robí taká krásna slečna
sama.“ Musela som sa usmiať, mám celkom rada keď mi niekto dáva komplimenty. No
ja sa hrajem stále na rezervovanú.
„Pozerá na predstavenie
a snaží sa sústrediť.“
„Prečo toľká odmeranosť?“
„tak mi povedz čo tu robíš ty sám?“
„Ja tu nie som sám.“
„Prečo teda sa nenakláňaš na opačnú
stranu?“
„Môj obchodní partner je veľký
fanúšik Katie Fitchett nemôžem ho rušiť.“
„A mňa rušiť môžete?“
„Keby som vás tak rušil neusmievali
by ste sa na mňa takýmto spôsobom.“ Až keď to povedala som si uvedomila, že sa
vôbec usmievam.
„čo keď sa nesmejem na teba ale
s teba?“
„Ver, že by som určite spozoroval
rozdiel.“
„Tak fajn čo chceš?“
„Včeru, dnes po predstavený budem
ťa čakať pri východe.“
„Ak mi dovolíš venovať sa dokonca
predstavenia nerušenie deju tak áno.“
„Už som ticho.“ A naozaj bol ticho až do konca. Keby som
nezbadal v jednej z lóži Nialla mohla by som sa venovať predstaveniu
tak ako som chcela. Bohužiaľ ma trochu rozrušilo, že je am aj on. Nie žeby mi
to vadilo, len som bola nesvoja. Dokonca si aj on všimol mňa a po prvom
dejstve mi jemne zamával. Keď sa predstavenie skončilo musela som počkať kým sa
to tam trošku vyprázdni. Mladý muž mi ústami naznačil, že ma bude čakať. Takže som
išla na toalety sa trošku upraviť a potom som sa vybrala k východu. Čakal
tam s milým úsmevom.
„Ospravedlňujem sa musela som sa
ešte pozrieť do zrkadla.“
„Si krásna, nemusíš sa upravovať.“
„Tak ďakujem, kam pôjdeme?“
„Vlastne ostaneme tu.“
„Tu? V divadle? „
„áno poznám tu jedného chlapíka.“
„Tak fajn, veď ma.“ Pripadala som
sa naivne, že idem len tak s niekým neznámym niekde kde budeme len my
dvaja, ale dôverovala som svojmu inštinktu, ktorý mi vravel, že tento chlapík mi
neublíži. Privolal výťah a stlačil najvyššie poschodie, vážne som
nevedela, že aj v divadle sa dá navečerať. Vystúpili sme a prešli paru
metrov do jednej z lóži. Bola v strede tak sme mali výhľad na celý
prázdne divadlo. Bolo krásne, takto prázdne červeno-zlaté tak noblesné.
„Tak tu budeme večerať?“
„Presne tak, nevedel som, že budem
mať dnes rande tak som nezarezervoval žiadnu reštauráciu, a ten chlapík mi
povedal, že nám donesú jedlo ktoré majú prichystané pre účinkujúcich, takže to
bude určite dobré.“
„To je super... inač je mi to
trochu trápne ale zabudla som tvoje meno.“
„Vlastne sme sa ešte nezoznamovali.
Som Adam Brody, ale volaj ma ako chceš.“
„Tak ťa budem volať hmmm Ryan.“
„Ryan? Tak fajn ako myslíš.“
„Ja som Elizabeth. Ale volaj ma ako
chceš.“
„Tak ja ťa budem volať Gertrúda.“
„Tak to si nemyslím.“
„Tak to ani ja, je to až príliš
škaredé pre také krásne dievča ako si ty.“
„To určite vravíš každej.“
„Každej nie len tým pekným.“
„A ty pozívaš na rande aj škaredé?“
„Pre mňa je každá jedná krásna.“
„Takže sa vraciam k tomu, to
určite vravíš každej.“
„ Tak fajn, ale si jedna z nich,
no ale teraz vážne čo budeš jesť?“
„hmmmm... mám s z čoho vyberať,
ani nie som veľmi hladná, vlastne vôbec.“
„Ale notách aspoň niečo. Idem po
jedlo tak aby som vedel čo doniesť.“
„Vážne si nič neprosím, ale som
smädná takže by som bola veľmi vďačná keby si mi doniesol trochu vody.“
„Hneď som späť.“ Odišiel a mňa
nechal sa kochať krásou divadla. Adam sa vrátil a priniesol kopu ovocia a fľašu
vína. Prepáč ale ako sa zdá na popremiérovej party sa voda očividne nepodáva,
ale mám víno a ovocie, a žuvačky.“
„Tak žuvačky vravíš? To znie super.“
„To je aj super a vieš čo
zabudol som poháre, ale tie by mali byť niekde na chodbe daj mi 5 sekúnd.“
„5....4....“
„Hej pomalšie!“
„triiiiiiiiiiiii........dva......jedna
a pol..... jedna... a nula.“
„Tak a stihol som to.“ Otvoril víno a slávnostne pozdvihol
pohár.
„Pripíjam na teba.“
„Ja pripíjam na teba.“
„Takže pripíjame na seba.“
Ďalej večer pokračoval už len
dlhými rozhovormi. Nakoniec to bol perfektný večer. Adam bol veľmi vtipný a hlavne
ironický, čo sa mne páči, takže sme si rozumeli. Adam bol protiklad Jakuba, mal
hnedé oči v ktorých žiarili iskričky šťastia, hnedé, krátke, jemné
kučeravé vlasy, a najmilší úsmev aký som kedy videla. Trochu mi pripomínal
Danyho, ale povahovo bol iný. Večer sa mi neplánovane netiahol a na hotel
som prišla až neskoro v noci. Ľahla som do postele a v momente zaspala.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára