If I die young... 4.

„Už sme tu?“ Elizabeth sama držala ako kliešť, asi nepochopila, že ma vystúpiť, no nakoniec poľavila a zlizla z motorky.

„A prečo sme tu?“ povedala potichu, asi to nebola otázka pre mňa, ale odpovedal som.

„Dozvieš sa.“

„No tak Kubo!“ nepáči sa mi, keď mi niekto vraví Kubo, ani neviem prečo, proste je to škaredé, pripadám si tak trápne.

„Nevolaj ma tak, nemám to rád.“ Povedal som rázne.

„Ja viem.“ Otočila sa ku mne a žmurkla. Bolo to milé, vyzerala roztomilo. Zapozerala sa na jazero a ja som si chcel zaplávať. Dal som si dole spotené tričko a hodil ho na zem ku motorke. Rozbehol som sa a cestou som chytil Beth okolo pásu. Nadvihol som ju a poriadne sa rozutekal k vode. Vedel som, že sa bude hnevať, dievčatá nemajú radi keď ich niekto hádže do vody, rozmažú si make-up a zničia účes, ale za tú srandu to stojí. Ovinula svoje chudé nôžky kolo môjho pásu a ruky okolo môjho krku. Boa ako malá opička. Zvýskla a zadrapla svoje nechty do môjho chrbta. Vyskočil som a vo vzduchu som sa otočil aby som dopadol na chrbát, to len, žeby mi viac nespôsobovala bolesť. Popadli sme do vody a ona sa ma držala ako kliešť. Začal som mať pochybnosti, že vie plávať, ale potom ma napadlo, že každý deň pláva vo svojom bazéne. Ovinul som ruku okolo jej bokov a vyplával na hladinu. Nakoniec sa pustila a trošku šokovaná zahlásila

„Toto si robiť nemal.“ Takúto reakciu som čakal, takže som sa usmial a ponoril sa po vodu. Začal som plávať na druhý breh. Zdá s to byť ďaleko, ale vôbec to tak nie je. Plával som a plával. Keď som prišiel na opačný breh tak som si sadol na zem a pozeral sa ako sa Lízi sušila. Zobliekla si tričko a sadla si na kraj móla. Z diaľky vyzerala oveľa dospelejšie ako v skutočnosti je, uvedomil som si, že pätnásť nie je až tak málo. Trocha som si posedel a skontroloval svoj doškriabaný chrbát.

            Vrhol som sa znovu do vody a doplával až k nej. Myslel som, že tu ešte chvíľku pobudneme, ale keďže bola hladná tak sme sa rozhodli odísť. Rýchlo som si obliekol tričko, aby si nevšimla môj chrbát. Ona využila tu chvíľku a sadla si na motorku. Prekvapilo ma to.

„Ty vôbec vieš ako sa na tom jazdí?“ usmieval som sa naňu, lebo som vedel, že vie. Zatvárila sa vážne a naštartovala. Sadol som si za ňu. Vyštartovala dosť rýchlo, až ma to prekvapilo. Mám rád rýchlu jazdu, ale trochu som sa bál, lebo som nevedel ohodnotiť jej schopnosti. Položil som svoju hlavu na rameno a sledoval jej ruky.

„Pomalšie, lebo nás zabiješ.“

„Ty si predsa išiel rýchlejšie.“ Povedala neisto. Nebola to celkom pravda, lebo som išiel trošku pomalšie, ale to som nemohol priznať.

„Išiel som rovnako rýchlo ako ty, ale ja som skúsenejší.“

„Ty si debil.“ Povedala zo smiechom. Nechal som ju už na pokoji len si užíval vietor, ktorý v týchto dňoch zažívam len na motorke.

            Došli sme domov a ona sa rozlúčila a utiekla domov. Ja som zaparkoval motorku a pripravil veľkú krabicu k nej.  Neskôr si po ňu mal prísť Pán Fabiny, tak som zamkol a vybral sa domov. Doma som sa najedlo a zapol telku. Pozrel som nejaký zápas a vybral sa pozrieť k mojej sestre do izby.

„Emma čo robíš?“

„Pripravujem sa na večer. Ideme do mesta. Ideš s nami?“

„Kto ide?“

„Ja, Popo, Filip a Kaťa.“

„A neviem, to by som vám zaľúbencom asi zavadzal.“

„Prestaň! Dobre vieš, že Popo nie je nič pre mňa.“

„Jasne jasné.“ Hodila po mne vankúš a tak sme sa začali biť. Hej viem už by sme mali mať trochu rozumu, ale to nám zatiaľ chýba.

„Vieš čo radšej zavolám Denisa aby prišiel tu lebo chcel dačo dohodnúť o zajtrajšku.“

„Hej jasné. Kde si bol dnes?“

„V garáži a potom pri jazere.“

„S mladou? Jakub som si myslela, že si na staršie.“

„Hej aj ja som si myslel.“ Povedal som z úsmevom a pokračoval vo vankúšovej vojne.

„Hej segra, kúp dačo mame na narodeniny keď budeš v meste, potom ti dám peniaze.“

„šak ich má až o mesiac.“

„Hej ale dnes som si spomenul a je lepšie to mať vopred kúpené ok?“

„Fajn. Ale už vypadni lebo sa musím pripravovať.“

„už padám.“

If I die young... 5.