If I die young... 5.

Zavolám som Denisovi, no keďže mal iné plány tak som ostal sám. Osprchoval som sa a išiel poliať trávnik, síce by sa malo teraz vodou šetriť, ale mamka by to neprežila. Potom som si sadol na terasu a len tak si tam sedel. Už sa stmievalo, takže nebolo až tak horúcu. Ľahol som si na lehátko a zavrel oči. Bolo príjemne ticho, zrazu sa mi niečo obtrelo okolo nôh. Bola to Buzolka, mačka od susedov. Vyskočila ku mne a ľahla mi na brucho, pohodlne si opierala svoju malú hlávku na mojej ruke. Mám rad zvieratá, síce radšej psov ako mačky, ale ani tie mi nevadia. Dokonca jazdím občas na koňoch. Neďaleko sú stajne a dá sa tam prenajať kôň.

            Začala som Buzolke hladkať hebkú srsť. Bola to asi ta najčistotnejšia mačka akú som kedy videl. Stále sa olizovala. A vôbec nesmrdela. Zatvoril som oči a pokojne som dýchal. V mysli sa mi začali premietať obrazy z dnešného dňa. Elizabeth bez trička ma rozrušila viac, ako som si myslel. Bolo to trochu čudné lebo vidí ju plávať každý deň v bazéne, ale bolo to iné. Zovrel som päsť a vynadal si, že vôbec na niečo  také myslím. Ako by som aj mohol, veď ma len pätnásť, síce sa vraví, že vek je len číslo, ale je to dosť podstatné číslo. Aspoň pre mňa a k tomu je to dievča od suseda. No myšlienky sa mi stále vracali k jej zeleným očiam. S poza okuliar sú ešte guľatejšie a väčšie ako v skutočnosti.

Možno by som si mal dať spechu. Pomyslel som si, ale v tom ma z myšlienok vytiahol zvonček. Sestra už bola preč takže som ostál sám, aj keď sa mi nechcelo tak som musel ísť otvoriť.

„Dobrý deň Pán Fabiny.“

„Ahoj, tak čo všetko pripravené?“

„Jasné, môžeme to previezť.“

„No môžeme hneď povedal som Danovi, aby trošku zabavil dcéru.“

Dano je chlapec, ktorý je podľa všetkého jej chlapec. Stále sú spolu. Ďalší dôvod prečo by so mal držať svoje myšlienky na uzde. Určite sa nechcem zaľúbiť do niekoho kto nie je voľný. A Dano je v pohode. Síce je dosť iný ako ostatný, ma zvláštny zmysel pre humor, ktorý chápu len niektorý, ja osobne nepochopím vždy všetkému čo povie. Musím sa priznať, že ho nemám veľmi rád. Nikdy mi nič neurobil, ale je vážne čudný. Okrem iného je to grázel, asi preto s ním chodí, veď ma rada drsných chlapcov. A on je určite drsný. Aspoň myslím, nepoznám ho až tak veľmi, ale vyzerá ako z nejakej Rokovej skupiny. Stále ma pri sebe svoju starú gitaru a cigaretu v ústach. Nečudoval by som sa keby bol pod tými jeho koženými handrami potetovaný. No, ale možno sa mýlim, určite by jej otec nedovolil chodiť s takým chlapcom.

„Tak teda poďme.“ Vzal som kľúče a vybral sa do garáže. Previezli sme motorku k ich domu a otvorili sme garážové dvere z boku ich domu. Zabalili sme ju a previazali stuhou.

„Vďaka Jakub, nechceš ísť s nám na večeru?“

„Nie ďakujem, idem sa znovu osprchovať a pôjdem asi do postele som strašne unavený. Ale ďakujem za pozvanie.“

„Hej jasné, čo myslíš, že sa jej bude páčiť?“

„Určite bude nadšená.“ Spomenul som si ako dnes na nej uháňala. Bola proste úžasná.

„To dúfam a všetko funguje áno?“

„Hej dnes som všetko opravil a nastavil.“

„Dnes? A bol si sa previezť, vieš aby som mal istotu.“

„hej s Elizabeth sme boli pri jazere.“

„Čože?“

„Ale nič netuší. Len mi pomáhala ju opraviť. Ráno som ju stretol a opýtal som sa či nechce pomôcť, napadlo ma, že to bude pre ňu mať väčšiu cenu potom keď zistí, že to bolo pre ňu.“

„Dobrý nápad, som rád, že ťa to napadlo.“

„A išlo jej to skvele.“

„Aj ona jazdila?“

„Trošku, ale sedel som za ňou.“

„Tak fajn. Musím ísť, tak sa maj Jakub, pozdrav otca a ešte raz ďakujem za pomoc.“

„V pohode. Dovi.“

„Maj sa.“ Otočil som sa a odišiel som domov. 

If I die young... 6.