"Nemôžem uveriť, že hodila všetku svoju pozornosť na seba." Pošepkala mi Lolita cestou na obed.
"Ja viem a najhoršie na to je, že mi to neprekáža." Priznala som z úsmevom na tvári.
"Neprekáža? Ako to môžeš povedať, je len prváčka." pohoršovala sa Bella.
"Ako vravím neprekáža mi to." Rozhodla som .
"Bude mi to prekážať až keď sa nepridá k nám." Vysvetlila som svojím spoločníčkam. Nedá sa povedať, že by to boli kamarátky, na strednej si človek nemôže dovoliť kamarátstva. Ľudia sa okolo mňa menia dosť často, no môžem povedať že Lola a Bella pri mne vydržali už rok čo je vlastne rekord a tak sa im môžem zdôveriť. Je dôležité byť obklopená tými správnymi ľuďmi. Položila som si tácku na stôl a zahryzla som si do jablka. teraz aj tak nič iné nejem.
"Pozrite ako tam stojí." Bella ukázala prstom na tu malú blondínku, ktoré mi ukradla pozornosť pred celou školou. Takého človeka potrebujem pri sebe. Postavila som sa.
"Fajn dievčatá, modlite sa aby ma nesklamala."
"Tvoje meno?" spýtala som bez akejkoľvek potreby ju pozdraviť.
"Chereen." Jej jemný hlások poskočil o oktávu vyššie.
"Nechceš sa s nami naobedovať." ukázala som na náš stôl a odkráčala k nemu. Nemusím čakať na odpoveď, ak patrí k nám tak príde. Vždy to tak je. A mala som pravdu hneď bola pri mne s tým tupím úsmevom na tvári.
"Takže ty si prváčka. Správne?" Opýtala a jej Lolita. Ona len nemo prikývla a zahľadela a na svoje zložené ruky v lone. Neviem prečo ma stále fascinujú tie mladé dievčatá. Sú tak nevinné až sa človek bojí, že im ublíži.
"To sú Lola a Bella, mňa určite poznáš, dievčata to je Chérie" predstavila som ich.
"Chereen nie Chérie." skoro ju nebolo ani počuť.
"Od dnes budeš Chérie znie to lepšie.... Dáš si jablko?" pokrútila hlavou a ďalej sa venovala svojím rukám. Viac som sa jej nevenovala a preberala som prázdniny s Bellou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára