Ten
takzvaný „rozchod“ s Daym ma zožieral. Jakub, sestra aj rodišia
sa mi venovali stále keď mali čas, ale už to nebolo to čo sním.
Nemal ma kto ťahať za vlasy, či rozprávať mi o tom aká som
strááášne škaredá, nezodpovendá a trápna. Áno to teda Danko
vedel veľmi dobre, somazreme, bol to z jeho strany vtip. Chýbali mi
jeho vtipi. Chýbala mi jeho vôňa, jeho smiech jeho brnkanie na
gitare, jeho napodobňovanie Billa Cosbyho, jeho kritizovanie pri
pozeráni SuperStar, jeho objektívny pohľad na svet.
Ja
si srdce predstavujem ako taký zámok z množstvom izieb. Niektoré
izby sú väčšie niektoré mänšie. A v každej izbe je nejaká
skpinka ľudí, alebo nejaký kokrétny človek. Vždy keď niekoho
spoznám a začnem ho mať rada, tak akoby sa pribudovala nová izba
v zámku. Teda toznamená, že keď niekoho stratím znamená to
zamknutie izby do ktorej sa už nedostanem. Nie ta izba nezmizne, ja
ju tam cítim, viem že tam je, no nemôžem ju otvoriť. Nemôžem
tam ani upratať, ani ju nejak zmeniť. Proste ostáva zamknutá a
nie je možnosť aby som zmenila vzťah z osobou v nej, hoc a budem
snažiť akokoľvek. Nedá sa otvoriť a tým to končí. Takúto
izbu zamkol aj Dany. Doslova ju zamkol a kým ju on sám neodomkne ja
sa k nemu nedostanem. Nevedela som ako dlho bude tento stav trvať.
Nevedela som ani či sa niekedý zmení, ale stále som dúfala, že
sa dvere otvoria.
Táto
etapa môjho života bola tou smoznejšou, ale z jednej strany aj
najkrajšou. Milovala som život stáveny s Jakubom no nenávidela
som život bez Danyho. Každá kniha ma svoje zápletky a
vyvrcholenia. Kapitola tejto časti môjho života sa blížila ku
koncu. Prichádzalo vyvrcholenie prvej, nezproblémovej časi.
Prichádzal môj prvý koniec. Len ja som o tom nevedela. Otom až
neskôr.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára