Deň
keď som sa po dlhom čase stretla z Danym bol prelomový deň. Veľký smútok
ostával, ale vrátili sa mi city. Ešte som sa síce nedokázala na každého
usmievať, ale niečo sa zmenilo. Pochopila som, že toho ešte musím veľa pre
Jakuba urobiť. Musím splniť niektoré naše sľuby a tajné priania. Musím
dofajčiť tie cigarety, ktoré sme fajčili pri našom prvom bozku. Musím navštíviť
Austráliu, nie preto, že som to vždy chcela ale preto lebo to bol už náš
spoločný sen. Musím sa postarať o jeho, no vlastne moju motorku. Musím
toho ešte veľa dokončiť čo sme spolu začali a potom môžem zomrieť. Taký
som mala plán.
Prešli tri roky. Tri dlhé roky. Veľa
sa zmenilo. Postavili sme si nový dom na opačnej strane dediny. Moja nová izba
bola úplne iná ako ta predošlá. Nebola oblepená plagátmi a fotkami. Nemala
som tam ani len písací stolík. Skončila som strednú a dala som si rok
voľno od školy. Mala som namierené na filozofickú fakultu Komenského
v Bratislave. No zatiaľ som chcela oddychovať doma. Ocko zmenil
zamestnanie, mamka sa stala ženou v domácnosti. Sestra sa vydala
a bola tehotná. Pripadá mi to ako včera čo sme sa rozprávali o tom
aký ma Jakub pekný zadok a už prešlo toľko času. Pretieklo toľko sĺz,
povedalo sa toľko slov. No však jedná vec
sa nezmenila. Vždy som bola absolútne zaľúbená len do neho. Môj sladký Kubko.
Možno sa pýtate čo sa stalo
s cigaretami, ako dopadla Austrália, a čo motorka, čo naše sľuby.
Viac mennej nijak som nepokročila. Fajčila som len keď som nevedela ako ďalej a to
nebolo veľmi často no aj tak mi ostala len jedná cigareta. Austrália sa
nekonala a motorka skončila na šrotovisku. Prečo? Lebo som sa jedno
upršané ráno rozhodla, že sa konečne po dlhom čase preveziem a neodhadla
som stav pneumatík. Skončila som na tri mesiace v nemocnici. Sľuby som
viac-menej splnila aspoň čo sa dalo. 
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára