Smile at me... 17.

Nevedela som čo mám robiť. Vybrala som sa teda domov, zatvorila som sa do izby a poriadne som sa vyplakala. Jakub mi volal aspoň 50- krát, na ja som nechcela aby vedel, že niečo nie ja v poriadku. Napísala som mu len krátku smsku. Kuboslav som v pohode, zajtra sa vidíme ti potom zavolám =o*. Vypla som si mobil a zvyšok dňa som presedela z nosom zaboreným v knižke.

Na druhý som sa konečne stretla s mojím Jakubkom. Bol zvedavý, že čo sa mi včera stalo a ja som vedela, že nemá zmysel niečo tajiť, tak som mu to všetko vyrozprávala. Bol ticho len ma nemo sledoval a aj keď som dohovorila nič nepovedal.

„Už aj ty si ticho? Vážne? To vás chlapcov baví toto? Lebo mňa určite nie!“

„Elizabet Fabiny ako môžeš byť taká slepá? Veď ten chlapec je do teba zaľúbený a ja mám takú zlosť, že by som mu rozbil hubu! Takže ma nechaj trochu porozmýšľať a ukľudniť sa, dobre?“

„Nie! On určite nie! Či? Nie! Nie! Nie! Nie, nie, nie, nie, nie, nie ,nie, nie, nie, nie, nie, nie! A Nie!“

„Vážne osemnásť krát nie?“

„Nie! Dany nie! On je len kamarát a on to vždy vedel a nikdy nechal nič viac ako len kamarátstvo. On sám mi raz povedal, že mi by sme nemohli byť spolu, lebo keby sme mali deti tak by tento svet neuniesol také šialenstvo.“

„Líz! Ty si taká milá keď si hlúpa.“

„Ja nie som hlúpa ja som si istá.“

„Takže tu nie je nijaká šanca aby som mal pravdu?“

„Určite nie! A už koniec tejto téme.“

„Dobre Miláčik čo tak isť do kina? Braňo ide do mesta tak ás môže zviesť, čo ty nato?“

„Môže byť a ja vyberám film.“

„Prečo zas ty?“

„Lebo som to raz nechala na teba a videla som len lámanie kosti a samú krv.“

„A mi chceš povedať, že sa ti to nepáčilo?“

„Ale čoby bolo to veľmi romantické.“

„Nie sme mi na romantiku už trochu starý?“

„Ty určite ale ja ešte nie.“

„Jooj, dobre vyberáš ty, ale nabudúce pôjdeme na nejaký horor aby som ťa mohol pozorovať ako si zakrývaš oči, je to také roztomilé.“

„No nehorázne.“

„No naozaj.“

„To je jedno. A čo keby sme si urobili filmový večer u mňa doma? Urobíme si popkorn, k tomu chladenú colu.“

„A čo si pozrieme?“

„Vtáci v trni.“

„Nie, zas?“

„Sa netvár, že sa ti to nepáči, lebo dobre viem, že to tak nie je.“

„Ale keď sme to pozerali už aspoň trikrát.“

„Ale vždy inú časť tak nevymýšľaj.“

„To ťa ta Austrália naozaj tak fascinuje?“

„Austrália je absolútne dokonalá. Je tak mimo všetkého. Veď aj v tom filme je to tam dokonalé.“

„Asi ti kúpim kenguru.“

„Milé“ vždy sa to skončilo tým, že mi niečo kúpi. No skoro vždy som mu to vyhovorila. Chvála Pánu Bohu. 

Smile at me... 18.