streda 6. marca 2013

Don´t cry... 11.


Pol hodinu som stála pre zrkadlom a nemo som sa na seba pozerala. Zhlboka som dýchala a snažím sa prísť nato čo vlastne robím. Predstierať že sa nič nedeje nie je môj štýl takže som stresovala. Posledné minúty čo som strávila na svojej izbe som sa prezliekla do niečoho pohodlnejšieho. Nebrala som to ako návštevu alebo niečo také skôr ako keby som išla ku kamarátke. Tepláky a voľne tričko aby som sa cítila čo najuvoľnenejšie. Nastúpila som do výťahu a stlačila som najvyššie číslo. Dvere sa zatvorili a otvorili sa až v tom najluxusnejšom apartmáne aký som kedy videla. Hneď som oľutovala výber svojho oblečenia. Hlasno som si zakašľala. Teda nie až tak hlasno ale ozvena ktorá sa znášala priestorom to zdvojnásobila.
„Niall si tu?“ nikto sa neozýval a ja som mala čudný pocit akoby som tam nepatrila.
„Halooo Niall.“
„Beth prepáč už som na ceste.“ Ozývalo sa prázdnym priestorom. Čakala som asi 10 sekúnd a spoza jedných z dverí sa vynorila bloňďatá hlava.
„Meškáš.“
„Ale aj tak si ma tu nechal čakať.“ Žmurkla som naňho
„Prepáč nevyznám sa tu tak celkom.“ Priznal zahanbene.
„To sa ti ani nečudujem. Tomuto sa hovorí apartmán. A to som si myslela akú veľkú mám ja izbu.“
„Hej aj mne sa to tu zdá až príliš veľké a to si videla len vstupnú halu. Ono to má ešte poschodie.“
„Mne by úplne stačilo toto.“
„Tak poď ďalej. Objednal som nejaké jedlo, ale nič veľké lebo sme teraz jedli takže len niečo tak aby keď bude trápne ticho tak to môžeme zakamuflovať jedením.“
„Si super Niall.“
„ďakujem“ vlastne to bolo celkom vtipné to všetko. Nasledovala som ho do veľkej izby za vstupnou halou. Bola to obývačka, podľa všetkého.
„Čo budeme robiť?“
„Vravel si že si pozrieme film, preto som sa aj obliekla tak ako som oblečená.“
„To bola prvá blbosť čo ma napadla chcel som ponúknuť aspoň niečo ale v podstate je to dobrý nápad, tak čo si pozrieme?“
„Hmmm a čo tu máš?“
„Myslím, že všetko“
„Tak v tom prípade si pozrime niečo čo sa bude páčiť nám obom.“
„A čo sa páči tebe?“
„Mne sa páčia, ako správnej žene, romantické filmy ale pozriem si všetko až na horory tie neznášam.“
„Prečo ich neznášaš? Bojíš sa ?“
„Pravdu povediac veľmi, ale si prvý komu som sa priznala.“
„Tak to si cením Beth.“
„Tak čo si teda pozrieme nejakú romantickú komédiu?“
„Hej môže byť.“ Nakoniec sme si vybrali po obrovských kompromisoch Láska a iné závislosti. Sadli sme si na gauč a zapli film. Sem-tam sme niečo okomentovali, ale inač to bolo bez slova. Nebolo to trápne ticho ale také normálne, až kým Niall nepoložil svoju ruku okolo mojich ramien. Netvrdím ,žeby mi to bolo nepríjemné ale odkedy to urobil Jakub žiaden iný chlapec to neurobil. Zrazu som bola nesvoja a úplne som prestala vnímať film. Jedine načo som sa sústredila bola ruka na mojom ramene. Keď končil film a ja som si čoraz viac pripadala ako čudáčka ruka sa konečne vzdialila, lebo Niall išiel po jedlo ktoré nechal poslíček v vstupnej hale. Úplne sme zabudli, že sme si niečo objednali. Vrátil sa späť keď išli titulky a ja som chytila diaľkové a vypla som televízor. Bol to unáhlený a nepremyslený krok. Neuvedomila som si , že v izbe ostane také ticho a tma. Teda videli sme sa lebo za oknom bolo osvetlené mesto ale bolo to až príliš intímne.
„Hmm tak čo páčil sa ti film?“ spýtala som sa aby som narušila tu atmosféru.
„Hej bol v pohode, prišlo jedlo čo si dáš?“
„Nie som hladná ale ty si daj... ja si odskočím. Kde tu máte toalety?“
„Snáď za každým rohom.“
„Tak ja si už poradím.“ Vybrala som sa smerom k hale a snažila sa nájsť naje akú cestu akoby som čakal že tam budú nejaké šípky alebo tak niečo. No to nie je autobusová stanica. Skúsila som otvoriť prvé dvere a mala som šťastie. Vošla som dnu a opláchla si tvár studenou vodou. Pán Boh vďaka ti za vode odolný make-up lebo vtedy som si neuvedomila, že som namaľovaná a mohlo to zle dopadnúť. Ako už býva zvykom keď som s Niallom musela som sa zhlboka nadýchnuť a až tak som sa mohla vrátiť.  



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára