Don't cry... 12.

Ako už býva zvykom keď som s Niallom musela som sa zhlboka nadýchnuť a až tak som sa mohla vrátiť. 

„Vieš čo Niall, asi by som sa mala vrátiť k sebe.“

„Prečo? Čo sa nudíš, alebo si unavená?“

„Nie, nie len tak ťa už nechcem ďalej zdržiavať.“

„Zdržiavať? Čosi ... veď sme uviazli v hoteli nemám tu čo robiť nudím sa. Ty ma nezdržiavaš ty mám zabávaš.“

„Zabávam? ... Ale prosím ťa veď som ticho pozerala film.“

„Nie síce si bola ticho ale film si nepozerala.“

„HEJ...Pozerala som. Môžem ti presne povedať o čom bol.“

„Tak potom fajn.. mne sa len zdalo, že odpočítavaš sekundy kým sa skončí.“

„To tvoja ruka ma vyviedla z mieri.“ Žmurkla som naňho

„Ja viem.“ Žmurkol on.

„Ty vieš?“ udivovalo ma prečo sa ma snaží provokovať.

„Viem, páčilo sa mi ako si sa hneď narovnala a pozerala na jedno miesto asi pol hodinu.“

„Ty si to urobil narokom?“

„Ta čosi.“

„Niall.“

„Ok, máš pravdu. No poď sa najesť.“ Otočil sa a odkráčal k jedlu.

„Vieš čo rozmýšľal som, že to ty si ma pozvala minule na kávu tak prečo teraz chceš utiecť?“

„Nechcem utiecť. Len nie som veľmi dobrá v takýchto situáciách.“

„Akých situáciách?“

„Takých. Ty si chlapec, ktorého poznám asi tri dni a pred dnešným večerom som sa s tebou rozprávala len raz a ty si úplne v pohode akoby si ma poznám celú večnosť. Ako nie žeby som mala s tým problém, ale zdá sa mi divné že si až tak  normálny.“

Niall pokrčil ramenami. „Už som si zvykol sa rozprávať s cudzími.“

„Aha. Tak fajn, ukončíme túto trápnu debatu, tak čo máme jesť.“ Sadla som si k nemu a vzala do rúk toast.

„Nejedia sa toasty na raňajky?“

„Yop, ale ja som čudný a robím zvláštne veci ako napríklad, že si dám toast aj večer.“

„Hmmm tak to si vážne čudný, asi si budeme rozumieť.“ Usmiala som sa na neho. Potom to už išlo cele v pohode. Rozprávali sme sa o našej zvláštnosti, o tom čo všetko robíme inak ako ostatní. Smiali sme sa jeden na druhom a preberali sme prečo by mali byť toasty považované že celodenné jedlo.

„Hej ty Niall, počuj asi by som už vážne mala ísť, už je veľa hodín.“

„Ako chceš, keby som sa v noci bál tak ťa asi prídem zobudiť. Alebo si k tebe len ľahnem a potom ráno vstanem skôr ako ty a vytratím sa.“

„To je super, že mi to tak na rovinu oznamuješ, ale asi ti to neprejde lebo nemám kartu do mojej izby. No keby si sa bál tak zaklop, priadne nahlas a ja prídem otvoriť. Maj sa. A dobrú noc.“

„Dobrú.“

Vošla som do výťahu a presunula som sa na svoje „oveľa nižšie položené“ poschodie. Osprchovala som sa prezliekla som sa a napísala som do svojho denníku len zopár slov. nechcelo sa mi totiž veľa písať bola som dosť unavená. Človek by ani neveril ako dokáže napchávanie sa a kecanie o ničom unaviť. O 10 min.  nato ako som zatvorila oči ma zabudíl Niall.  

„Niall ty si normálny? Ty si vážne prišiel?“

„Povedala si, že môžem.“

„Sakra chlapče veď ťa ani nepoznám. No nemyslím si žeby si mi dačo chcel ukradnúť a keď sa ma dotkneš zabijem ťa.“

„Áno pane... teda pani. Slečna.“ Ľahol si ku mne do postele.

„Bethy.. mne sa ešte nechce spať, poďme sa rozprávať alebo počitať ovečky, alebo super nápad mám poďme dole do baru.“

„Ja ťa nepočúvam, ja už spím.“

„Takže keď ta teraz znásilním ani si to nevšimneš.“

„Povedala som dačo.“

„Žartujem.“

„To by som ti radila.“

„Beth nespí!“ otočila som sa k nemu. Jeho tvár pár centimetrov od tej mojej, to som teda nečakala, doslova som cítila jeho dych na mojej tvári. Pripadalo mi blbe hneď sa otočiť tak som sa usmiala a povedala:

„Niall ja som vážne unavená, ak sa chceš rozprávať tak mi niečo rozprávaj a ty sa nebudeš nudiť a mňa to aspoň uspí.“

„To je blbé keď mi nebudeš odpovedať.“

„Tak my niečo zarecituj, alebo zaspievaj, sľubujem ak budem ešte pri vedomí tak ti zatieskám.“

„FAJN.

I am a music man.
I come from far away and
I can play. What can you play?

I play piano. Pia pia piano….

I am music man.

I come from far away and...“

„NIALL! Dačo normálne prosím, nie sme v škôlke.“

„a čo chceš počuť?“

„čo tak niečo The Specialist? „

„To nepoznám.“

Ty nepoznáš Interpol? Ako sa môžeš nazývať človekom keď nepoznáš Interpol.“

„Nevravela si The Specialist?“

„To je song Interpol je skupina ktorá tú pesničku nahrala.“

„Tak mi ju zaspievaj ty.“

„You make me lose my buttons oh yeah you make me spit
I don’t like my clothes anymore 
We’re spending time and money yeah you’re colder than yourself 
Now we’re moving now we’re taking control...“

„Celkom je pekná ale čo keby sme sa vrátili k „I am music man“?“

„Čo keby sme šli spať ?“

„Tak fajn, ale najprv mi zatlieskaj.“ Prevrátila som očami a zatlieskala som mu. Otočila som mu chrbtom a zavrela oči. 

Don't cry... 13.