nedeľa 13. mája 2012

Smile at me... 10.


Rozprávky sme pozerali ďalšie dve hodiny. Celý čas sem sa smiali a zhovárali.
„fajčíš?“ spýtal sa odrazu.
„Nie prečo? Ty azda áno ?“
„Nie, ale Braňo fajči a vždy ráno keď vstane, vyjde na balkón a jednú si zapáli. Vyzerá tak nevinne tak spokojne. Páči sa mi to. Niekedy mám chuť mu jednu cigaretu ukradnúť a urobiť to isté. Ja viem nemal by som to chcieť, ale je to také vzrušujúce. Nemala si niekedy chuť to urobiť?“
„Ani neviem,nikdy som o tom nerozmýšľala. Smrdí to tak si to neviem predstaviť. Ešte nikdy som to neskúšala.“
„Ja už áno raz na chate. Kamaráti ma, viac-menej, donútili. A vážne mi to nechutilo a smrdelo.“
„Možno to raz skúsim a potom ti poviem čo si o tom myslím.“
„A čo keby sme to skúsili teraz?“ nad týmto návrhom som musela pouvažovať. Veď čo by sa mohlo stať, keď si dám jednú cigaretu? Neumriem ani si nezničím život.
„A máš nejaké?“
„Myslím, že Braňo nechal jednú krabičku vo svojej izbe. Poď ideme sa tam pozrieť.“ Braňova izba bola hneď vedľa . Pôsobila väčšie ako Jakubova, ale to bol len optický klam, bola biela a mala menšiu posteľ. Nábytok bol tiež trochu skromnejší. Izbu však nezdobili plagáty, ale fotky na ktorých bol Braňo aj so svojím dievčaťom. Fotky z dovolenky, fotky zo školy fotky z osláv. Fotky boli všade a poličkách na stenách, alebo len tak založené vo fotoalbumoch. Izba pôsobila dojmom, že tu dávno nikto nebol. Akoby všetky ostatné veci boli preč. Vedela som, že Braňo teraz býva v Bratislave kde aj študuje, teda ma to ani neprekvapilo. Jakub preskúmaval zásuvky na nočnom stolíku.
„Mám to. Môžeme isť na balkón aj tak som sám doma.“
„Ktorý balkón?“
„Ten z výhľadom na záhradu.“ vedela som ktorý myslel, ale aj tak som nechala aby ma viedol. Otvoril balkónové dvere a oprel sa o drevené zábradlie. Ja som si sadla na lehátko. Balón bol veľký. Bola to skôr taká malá terasa. Na stole ležali slnečné okuliare. Nasadila som sa a zvodným pohľadom som sa pozrela na Jakuba. Samozrejme, ho to rozosmialo. Našpúlila som pery a urobila som pózu modelky. Tomu som sa musela zasmiať už aj ja.
„Podáš mi zapaľovač?“
„Nech sa páči.“
„Poď sem.“ zavolal ma a ja som len poslušne pricupkala k nemu. Zapálil jednú cigaretu a ostatné hodil niekde za mňa, predpokladala som, že na stôl. Potiahol si. Stála som od neho len asi pol metra. Keď vydýchol dym smeroval rovno na mňa. Mierne som pootvorila ústa a vdychovala som vzduch, ktorý mi pálil pľúca. Spravil krok dopredu. Medzi nami ostávalo len niekoľko centimetrov. Podal mi cigaretu a prebodával ma pohľadom. Opatrne som si ju zobrala, začali sa mi triasť ruky. Snažila som sa to zakryť, ale bolo to ťažké. Trochu ma znervózňoval jeho pohľad, ale páčilo sa mi to. Pocítila som neznámi pocit. Pocit vzrušenia. Pomaly som si priložila cigaretu k ústam a poriadne som potiahla. Pálilo to moje telo z vnútra. Pľúca som mal v ohni. Pociťovala som mierne šteklenie v hrdle. Chcelo sa mi kašľať, ale nedovolila som to. Celý čas sa mi pozeral do očí. Srdce mi búchalo ako nikdy. Ruky sa mi triasli. Jeho ruka sa dotkla mojej. Ešte stále som dym držala v pľúcach. Znovu som pootvorila ústa a pomaličky som vypúšťala pálivý dym. Ten smeroval rovno do jeho tváre, tak som sa snažila ho vypúšťať čo najpomalšie, aby nemal dôvod vzďaľovať sa. Opäť mi vzal cigaretu a ešte skôr ako som vydýchla tu páľavu celú on už poťahoval druhýkrát. Znovu ma v nose pošteklil dym z jeho úst. Robil to rýchlejšie ako ja. Konečne som sa zbavila toho plameňa. Chcela som sa nadýchnuť čerstvého vzduchu, ale to sa nedalo. V žiadnom prípade som nemala v pláne otáčať hlavu. Môj mozog pomaly ale iste meravel. Nedostatok kyslíka ho zabíjal. Keď mi zasa podal cigaretu, počkala som chvíľku, aby priestoru medzi nami vyplnil čerstvejší vzduch.
„Daj si dole okuliare, nevidím ti do očí.“ povedal skoro pošepky. Nečakal kým to urobím. Len mi odhrnul vlasy a jedným rýchlim ťahom ma ich zbavil. Zahodil ich tak isto ako predtým krabičku cigariet, no z väčším hlukom. Počula som ako dopadli na zem. Ani sa tam nepozrel. Naopak zadíval sa mi do oči ešte bodavejšie ako prv.
„nezmenila si náhodou názor na to, že nie som drsný?“ za iných okolnosti by som si ho oberala, ale v tej chvíli som chcela len jedno cítiť chuť jeho pier. Potiahla som trošku z cigarety a energicky som zničila medzeru, ktorá nás oddeľovala.
Jemne som obtrela svoje pery o tie jeho. Spodnú peru som mu mierne potiahla dole aby som mu pootvorila ústa. Jeho ruky sa ocitli na mojom drieku. Triasli sa mu, nie od zimy ale od vzrušenia. Aj ja som sa triasla. Vdýchla som mu nový plameň, v mojich pľúcach, priamo do úst.

Potiahol ho do svojich a rýchlo ho aj vydýchol medzi malé štrbinky medzi našimi perami.Potom už nemyslel na žiadnu cigaretu  vlastene ani neviem čo s ňou spravil , ale pocitila som jeho pravu ruku na mojom líci pritiahol si ma. Bol to môj prvý bozk. Prvý naozajstný bozk a vychutnávala som si ho naplno. Vložila som sa do neho. Ochutnávala som jeho pery, spoznávala som vôňu jeho pokožky. Nedávno som si želala spoznať jeho sprchovací gél a teraz tu spoznávam jeho bozky.        




3 komentáre:

  1. Ako by som to opísala...Úžasné...už sa asi opakujem ale píšeš super :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ďakujem veľmi veľmi pekne =D aj keď sa si namyslím, že píšem úžasne, ale vždy poteší povzbudivý komentár =D ešte raz ďakujem =D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ale tak čo by som ti to nenapísala, však píšeš super ;)

      Odstrániť