Keby som mala ohodnotiť tento deň v stupnici od jedna do desať, tak by som mu dala asi štvorku.
Síce je ešte len ráno, ale vždy keď mám narodeniny, dávam mu štvorku. Nikdy som namala rada tento deň. Už od mala mi pripomínal, že čím viac rokov mám, tým som staršia a teda bližšie k smrti. Mám totiž veľký strach zo smrti. Ani neviem prečo. Možno preto, lebo sa bojím ,že sa na mňa zabudne. Žijem totiž v malej dedinke na východe Slovenska. Nemôžem očakávať, že budem natoľko slávna, aby sa na moje meno nezabudlo ani o sto rokov. Vlastne ani neviem, ako by som sa mohla stať slávnou, nemám totiž žiaden talent. Nemám ani hudobný sluch a v tejto oblasti by som sa teda nepochodila. Taktiež nie som ani veľmi geniálna, aby som mohla vynájsť liek na rakovinu alebo niečo podobné. A pravdu povediac, ani netúžim byť slávna. Ja len chcem doštudovať a založiť si rodinu. Nechcem nič viac, ako to, aby som bola šťastná.
No a dnes mám pätnásť rokov. Pätnásť. verili by ste tomu? Ja tomu uveriť naozaj nemôžem. Zabalená do perín som zrazu zacítila známu vôňu. Na narodeninách sú určite najlepšie "narodeninové raňajky". Každý rok ma zobúdza ich vôňa. Rýchlo som sa posadila na posteľ a začala som očami blúdiť po svojej izbe. Konečne som našla čo som hľadala. Moje pyžamo. Nechápem ako to, že si ho večer oblečiem a ráno ho na sebe nemám. Je to veľká záhada. Položila som pravú nohu na malý pokrovček pri posteli a zohla som sa pre nohavice. Položila som aj druhú nohu a obliekla som sa. Postavila som sa a zo skrine som vytiahla tričko z letného festivalu Dohoda. Doma som najradšej nosila pyžamové nohavice a tričko veľkosti XXL. Najpohodlnejšie, čo môže byť a nikto ma takto nevidí, samozrejme okrem mojej rodiny. Vlasy som si dala do drdola a nasadila okuliare, ktoré nosím len doma, inak nosím šošovky. Neobťažovala som sa umyť zuby, urobím to až po raňajkách,lebo si určite nechcem pokaziť chuť. Zbehla som pomaly po schodoch a zamierila rovno do kuchyne. Na stole na mňa už netrpezlivo čakali palacinky s tvarohom, šľahačkou a čokoládou. Zbiehali sa mi slinky. Sadla som si na stoličku a očkom som pozrela na mamku za sporákom. Pozdravila som ju a ona mi pozdrav opätovala úsmevom. Už som sa zbytočne nezdržiavala a pustila sa do jedenia. Rok čo rok tu chutilo lepšie. Posledné sústo som si vychutnávala najviac, ako sa dalo. Absolútne plná som sa vybrala do kúpelne. No v polke ceste som to vzdala a sadla som si na schody. Takáto prejedená som proste nemohla ani chodiť. Sedela som tam ešte dobrých 5 minút, kým som sa dokázala postaviť. Namierila som si to na záchod a o niečo ľahšia som sa konečne vydala do kúpelne. Zamkla som dvere a vyzliekla si oblečenie. Vkĺzla som pomaly do sprchy a nechala som, aby horúce kvapky stekali po mojom nahom tele. Namydlila som sa a všetko to opláchla vodou. Vlasy som si rozpustila a aj keď som to nemala v pláne, umyla som si ich tiež, aj keď deň pred tým som to už urobila, no mala som pocit, že dnes musím byť absolútne čistá.
Vypla som vodu a trošku pootvorila dvierka na sprchovacom kúte. Nahmatala som uterák a rýchlo som znovu zatvorila, aby mi tam nenašla zima. Hneď nato som sa poutierala a vlasy si zamotala do uteráka. Opäť som otvorila, ale teraz úplne a vyšla som von. Chytila som svoje obľúbené čierne čipkované spodné prádlo a navliekla som si ho na seba. Nebola tam taká zima, ako som čakala, vlastne tam bolo celkom príjemne. Natiahla som sa po telové mlieko a natrela som si nohy, ruky, chrbát a nakoniec aj bruško. Milujem vôňu jahodového telového mlieka. Postavila som sa pred zrkadlo, obzrela som si svoje, nie veľmi pekné telo. No nemôžem sa sťažovať, sú aj horšie. Po chvíli som si uvedomila, že tu nemám oblečenie. Síce som tam mala tričko a pyžamové nohavice ale potrebovala som niečo iné. Chcela som sa prejsť a v tom nemôžem. Odomkla som dvere a po špičkách som vbehla do svojej izby. Otvorila som skriňu a po krátkom rozhodovaní sa som vytiahla kraťasy a trochu voľnejšie biele tričko. Vrátila som sa do kúpelne a venovala som na svoje telo ešte poslední pohľad. Navliekla som na seba oblečenie a tričko som si strčila vpredu do kraťas. Odmotala som ručník z hlavy a vlasy som nechala chaoticky spadnúť na ramená. Za-úfala som pri pohľade na to, ako sa mi poplietli vlasy. Toto rozčesať bude problém. Schytila som hrebeň a všemožne som sa snažila ich rozčesať. Podarilo sa. Ešte som opláchla tvár studenou vodou a umyla si zuby.Bez váhania som vyšla z domu. Nebrala som ohľad nato, že mám mokré vlasy, bolo horúce leto a aj tak nemienim ísť medzi ľudí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára