Smile at me... 5.

Otvorila som vchodové dvere a prešla som do kuchyne pozrieť čo mamka navarila.
 „ Čo si tak dlho robila s Dankom?“
 „Mami nevolaj ho Danko, vieš že to nemá rád. A vlastne som nebola s ním ale s Jakubom sme opravovali motorku.“ Nemá význam klamať, aspoň nie mojej mame, ona aj tak vždy všetko odhalí.
 „Tak dlho? Veď teraz som počula ako išla tu motorka okolo domu.“ Neostávalo mi nič iné len jej povedať celú pravdu.
 „ Vlastne sme sa potom boli previesť“
„ A preto si taká mokrá?“ Nechápem ako si mohla toto všimnúť, veď som už bola skoro úplne suchá, ale darmo mama sa nezaprie. Neodpovedala som, len som hypnotizovala tanier čo bol na stole.
„Tak sa rýchlo najedz a utekaj sa pripraviť.“ Skoro som zabudla, že mám narodeniny a to znamená, že ideme do kina a potom na nákupy. Aspoň tak som si to priala ja, aby sme celá rodina išli na nejaký film a potom si pôjde každý po svojom ja, ako inak, do obchodov. Nie som veľká fanúšička nakupovania ale raz v roku si to užívam poriadne. Aj tak potrebujem nová tričká a aj nejaké letné šaty.

Jedlo som do seba len nahádzala, bolo dobré, ale môj hlad väčší. Keď som veľmi hladná zjem všetko a veľmi rýchlo. Po obede som vyletela do svojej izby a vyzliekla si, ešte stále, mokré riflové kraťasy a tričko. Vlastne som vyzliekla aj spodné prádlo, ktoré bolo tiež trošku vlhké. Navliekla som na seba župan a vydala som sa do kúpelne. Ešte kým som stihla zamknúť, spomenula som si, že nemám žiadne veci na oblečenie. Vrátila som sa do izby a vybrala som si zo skrine krátku sukňu a obtiahnuté tričko. Aj tak mi bude určite teplo. Pomyslela som si, ale ďalej sa tým nezaťažovala. Nechala som spadnúť župan na zem a po druhý ráz v tento deň som sa vybrala do sprchy. Znovu som si namydlila telo a opláchla to vlažnou vodou. Teplota vody mi pripomínala vodu z jazera. Zavrela som oči a predstavovala som si Jakuba bez trička. Vážne to bol krásny pohľad a zblízka ešte krajší. Na vlasy som si naniesla šampón a jemne som si začala masírovať pokožku hlavy. Opláchla som to a postup zopakovala ešte raz. Vedela som, že mimo sprchy nie je taká zima tak som bez váhania vyšla von a poutierala som sa už pred zrkadlom. Za sebou som zanechala len mokré otlačky mojich nôh. Mala som v úmysle tentoraz osušiť vlasy fénom. No najprv som si obliekla nohavičky a podprsenku. Zapla som fén a chaoticky som ním krúžila okolo mojej hlavy. Keď už boli suché stiahla som ich do drdola. Obliekal som si aj sukňu a tričko. Postavila som sa pred zrkadlo a začala som si pomaly nanášať make-upu. Bežne si make-up nedával ale dnes mám predsa narodeniny. Ešte som si namaľovala oči a pretrela som si pery leskom. Vlasy som si rozpustila a prečesala hrebeňom, viac sa mi stým hrať nechce. Zošla som dole do kuchyne a sadla som si za stôl. Počúvala som rozhovor medzi mamkou a sestrou. Ani netuším o čom sa rozprávali. Myšlienkami som bola úplne inde. Ešte stále som bola pri jazere.

Rozhodla som sa, že zavolám Danymu. Trošku mi bolo aj čudné, že sa dnes, na moje narodeniny neozval, ale chápem to minule som mu dávala dosť najavo svoj odpor k darčekom a prekvapeniam. Vlastne prekvapenia mám rada, ale na darčeky si nepotrpím. Pre mňa sú to zbytočne vyhodené peniaze. Možno som trošku čudná, kto by nechcel darčeky, ale ja ich vážne nechcem. Poteší ma keď mi niekto kúpi čokoládu alebo ma pozve na zmrzlinu, to beriem ale zabalené škatuľky ma odrádzajú. A k tomu je dosť ťažké sa tváriť nadšene z niečoho čo sa mi nepáči.

Vytočila som číslo. A už to zvoní.
„Bet, už som myslel, že sa neozveš.“ „Hmm vlastne som ani nemala v pláne.“ doberala som si ho.
„Šak som si mohol myslieť. Tak čo zmenilo tvoj názor?“ 
„ Ideme do kina, ideš aj ty?“ jedno som sa dávno naučila, keď poviem rovno čo chcem tak to Dany urobí ale keď to obkecávam tak sa mu proste nebude chcieť.
„ Kto každý ide?“
 „ Ja, mama, segra a oco keď sa vráti domov. No a keď chceš tak aj ty inač sa tam budem nudiť.“ 
„Takže rodina, vieš čo neviem či je to dobrý nápad, ale ak veľmi chceš tak pôjdem.“ Neznášam keď povie „ak veľmi chceš“, on proste očakáva, že ho budem presviedčať ako veľmi chcem. Ale to nemám v pláne.
„ Mám 15 mohol by si, si to nechať na zajtra?“ 
„Veď dobre nezlosť sa o jakej ideme ?“ 
„O pol piatej buď pri mojom dome. Maj sa.“ Ani nestihol odpovedať a už som zložila.

Smile at me... 6.