Dany ma veľmi milú sestru. Je staršia ako on, je rozumnejšia ako
on, je zodpovednejšia ako on. Len mám niekedy pocit akoby ma nemala
rada. A to ani nevie prečo, možno si to namýšľam.
„Ahoj“
„Ahoj. Čo ty tu?“
„Vážne nevieš dôvod?“
„Aha, jasne, bráško.“ a tým sa naša konverzácia skončila.
Vážne si nemáme čo povedať. Sedeli sme tam bez slova a začínalo
to byť trápne. Postavila som sa a išla som sa pozrieť či náhodou
neprichádza „bráško“. Už pri bráne som počula zvuk motorky.
Počkala som minútku a bol naspäť doma.
„Čo si obišiel celú dedinu?“
„Nie, ale stretol som Jakuba.“
„Vážne a čo ste sa rozprávali.“
„O motorke zväčšia.“ pokrčil ramená. Možno si vážne
nevšimol tu zvedavosť v mojom hlase.
„A mňa nespomínal?“ No paráda, na toto som sa pýtať
nemála. Teraz som sa prezradila. A čo keď si môj záujem
nevšimne?
„O tebe? Ani nie, len sa pýtal či sa ti páči motorka a kde si.“
on vážne chce vedieť kde som? Zomriem. Milé.
„A čo si mu povedal?“
„Že sa ti páči a že si tu. Počkať, počkať tebe sa ten Jakub
páči, že?“
„Nie mal by?“ prečo do šľaka nie som lepšia klamárka?
„Mňa neoklameš. Vidím ako sa tváriš a tak sa tváriš len keď
sa ti niekto páči.“
„Vážne? A čo keď sa mi páčiš ty?“
„Hahaha určite.“
„No isto. Sľubujem, priťahuješ ma.“ ani tak som neklamala.
Dany ma priťahoval svojím spôsobom.
„To som chcel počuť, už veľmi dlho, takže doniesla si môj
darček?“
„Ach ty perverzák ja s teba nič zlízovať nebudem!“
„Dobre tak len ja z teba, mne to nevadí.“
„Prestaň, daj mi kľúče idem sa najesť.“
„Veď sa najedz u nás.“
„Nie ďakujem za pozvanie, ale dnes chcem konečne jesť doma.“
„Včera si jedla doma.“
„Ale predvčerom a pred predvčerom a pred pred predvčerom a ešte
predtým som jedla tu. Nechcem to zneužívať a k tomu mamka sa
hnevá, že nechcem potom jesť to čo navarí ona. Mohol by si ty
prísť k nám pre zmenu nemyslíš?“
„Tak to určite nie. Ale prídem po obede. Ten darček ja proste
tak nenechám.“
„Príď, príď ale nič si nesľubuj. Idem ja maj sa zatiaľ pekne
a dobrú chuť. A nezjec sa.“
„Hej hej jasne, dobrú.“
Nasadla som na motorku a odfrčala domov. Doma som sa najedla.
Predebatovala som všetky riziká jazdenia na motorke s mojím ockom
a poupratovala som si izbu. Dany prišiel až o tri hodiny. Zabávali
sme sa na záhrade, hádzali sme sa do bazéna (oblečený) a potom
sme sa išli prezliecť. Často sa stáva, že skončíme mokrí
preto ma u mňa Dany vždy odloženie nejaké to tričko a nohavice.
Potom sme už len odpočívali a smiali v izbe. Po dlhom prehováraní
som mu dovolila oblízať mi ukazovák. Zvyšok náplne sme si
nastriekali rovno do úst. Odchádzal domov až neskoro v noci.
Rozlúčili sme sa a konečne som sa natiahla na posteľ.
Som TEAM DANY!!!!!! <3
OdpovedaťOdstrániť