Smile at me... 7.

Zobudila som sa a hneď som zacítila vôňu, pre moju izbu neznámu. Otočila som hlavu na bol a zbadala moju kyticu. Margarétky síce krásne vyzerajú, ale zato smrdia, no aj tak som sa usmiala. Poriadne som sa ponaťahovala a s chuťou som vyskočila na rovné nohy. Napočudovanie som mala na sebe celé pyžamo. Zamierila som k oknu, zahľadela som sa na krásne, modré nebo bez mráčika. Ozaj to vyzeralo na pekný deň. Všimla som si, ako sa mierne kolíšu stromy. Mala som chuť vybehnúť von a tancovať. Túto myšlienku som hneď aj zavrhla, bolo predsa len osem hodín ráno. Všetci ešte spali, len ja som si vymýšľala takéto hlúposti. Rozhodla som sa, že najlepšie bude aj kvety položím na písací stolík, ktorý je, predsa len o niečo ďalej od postele. Chytila som vázu a celkom rýchlo som ju preniesla. Pri tom rýchlom pohybe niečo spadlo na zem. Dany spomínal, že sa mám pozrieť do kytice ale brala som to ako žart. Všetko čo on robí je žart. Skoro všetko. No toto bol určite vtip. Zohla som sa po malú krabičku. Veľa námahy si teda zo zabaľovaním nedal, obyčajná krabička, ktorá mala na pravom rohu (aspoň z môjho pohľadu) nalepenú malú mašličku. Dieťa v škôlke by to zabalilo lepšie. Ale aj tak si cením snahu. Na krabičke bolo napísané. Dúfam, že raz vyskúšame. A nieže začneš bezo mňa. ;) Z láskou tvoj Dany. PS: myslím to vážne. Moja zvedavosť vzrástla. Rýchlo som krabičku otvorila a v nej dve čudne vyzerajúce perá. Pozrela som sa lepšie a na obale stálo. Rozprúďte Vaše zmysly s týmto setom pier s príchuťou čokolády a jahôd. Vytvárajte romantické, ale i neslušné odkazy priamo na tele Vášho miláčika a zažite tak niečo nové a vzrušujúce. Náplň sa ľahko nanáša a rovnako ľahko sa aj odstraňuje zlízaním priamo z tela Vášho partnera. Užite si vo dvojici (nielen) valentínsku noc! Vybuchla som smiechom. Už len pomyslenie na to, že by mal Dany zo mňa, alebo ja z neho, niečo zlízovať bola veľmi smiešna. Nechcela som nikoho zobudiť tak som sa snažila ukľudniť.

Rozhodla som sa skryť darček pred zrakom mojej mami, ta by ho do nášho domu viac nepustila. Aj tak to mal u nej dosť nahnuté, keď zistila, že malý, sladký Danko (ako ho ona poznala), fajčí. Rodičia sa ma vždy snažili vychovať slušne, takže mi vždy nenápadne dohadzovali kamarátov zo slušných rodín. Nezazlievam im to, aj ja by som sa snažila svoju dieťaťu dohodiť takých priateľov. No Dany nepochádzal práve zo (slušnej) rodiny. Jednoducho jeho rodičia neboli katolíci. Mama neodsudzuje takých ľudí, podľa nej ma každí právo sa rozhodnúť, ale bola by rada keby som si našla dobrého, slušného, úctivého, milujúceho, kresťansko-katolického manžela. A keďže mami sú, také aké sú, aj moja si myslí, že každý chlapec, s ktorým sa stretávam, je môj potencionálny budúci manžel. V tomto prípade sa jej ani nečudujem, a Danym sme stále spolu a aj keď nie sme vždy si voláme alebo sms-kujeme. Veľa ľudí si myslí, že tvoríme pár. Niekedy ani sama neviem ako to medzi nami s Danym je. Raz sedíme v izbe a pozeráme filmy, sem-tam si nenápadne vymeníme nejaké dotyky, také milé, no možno viac ako by sa dalo čakať od kamarátov. Inokedy sa doberáme a nadávame si. Myslím, že by som s ním nedokázala byť niečo viac ako kamarátka, beriem ho totiž ako veľmi, veľmi pekného brata, alebo skôr bratranca. Niečo na čo sa nedokážem hnevať, ale držím si ho od tela. Proste nič pre mňa.

Darček som skryla na skrini. Nič moc skrýša, ale riskla som to. Vykonala som svoju obvyklú, rannú hygienu. Nahodila som na seba plavky, nato kraťasy. Obula som si tenisky. Cestou na záhradu som schytila osušku. Ani neviem prečo som si obliekla kraťasy, aj tak som ich hneď zobliekla a hodila sa do bazéna. Plávala som, nevnímala som nič okolo, potrebovala som sa schladiť. Potrebovala som chvíľku len pre seba. Potreboval som vypnúť. Plávanie ma po istej chvíli omrzelo. Vyšla som von a ľahla som si na lehátko. Nechal som aby ma slnko osušilo. Začínalo mi byť strašne teplo. Obula som sa a zamierila na opačnú stranu domu. Tam v takej skorej hodine bol tieň. Oprela som sa o zimnú stenu a zošmykla som sa na zem. Len tak som tam sedela asi hodinu. Nič viac len ja, len moje myšlienky. Slnko za pomaly blížilo. Všimla som si, že mi slnko za ten horúci mesiac poriadne vyťahal vlasy do blond. Nebola som zrazu blondínka, len som mala tak sfarbené končeky. Začala som uvažovať, že sa ostrihám a prefarbím. Chcela som zmenu. Možno červené vlasy to by nebolo od veci. Možno niekedy v budúcnosti. Spozornela som pri zvuku otvárajúcich sa dverí. Bolo to vŕzganie, nie u nás, niekde v dielke. Zdvihla som hlavu a uvidela som ho.

Smile at me... 8.