nedeľa 14. apríla 2013

If I die young... 1.


„Tak čo predáš ju?“
„podľa toho čo s ňou plánujete.“
„Pre moju dcéru na narodeniny.“
„Takže nie na súčiastky?“
„Bola by jej škoda.““
„Tak fajn, predám.“ Usmial som sa na suseda a podal si s ním ruku. Jasne peniaze sa zídu a hlavne teraz keď som si kúpil novú, ale s tou motorkou som toho už veľa prežil. Je ťažké sa vzdať niečoho takého.
„Ale budem musieť ešte niečo opraviť.“
„Narodeniny ma o týždeň, čo myslíš bude do vtedy hotová?“
„Súčiastka mi príde až koncom týždňa, ale pokúsim sa to stihnúť.“
„Tak fajn, musím sa ponáhľať. Tak sa maj a pozdrav oca.“
„Jasne. Dovidenia.“ Môj priateľský sused nasadol do auta a odfrčal na služobnú cestu.
            Volám sa Jakub a žijem v malej dedine a východnom Slovensku. Páči sa mi tu lebo tu máme súkromie, veľký dom s obrovskou záhradou. Na ulici sa všetci poznáme a tvoríme takú malú komunitu. Mám brata ktorý študuje v Bratislave a domov chodí len cez sviatky. Je to môj veľký brat, ktorý každého pozná. Aby som nezabudol, mám aj sestru. Je celkom v pohode, ale má svoje ženské chvíľky kedy by som ju zabil, nie doslova. Jazdím motocross, je to moja najväčšia vášeň a milujem to. Vždy keď mám niekde blízko preteky príde skoro celá ulica aby ma povzbudila. Je to dobrý pocit. Možno aj preto sa mi tak darí.
            Mám blond vlasy a modré oči, vraj sa to dievčatám páči, ale čo ja viem, nezaujímam sa o to. Pre mňa ja moja motorka to najdôležitejšie. nie žeby som nikdy nechcel dievča, ale nemám čas. Som dosť zaneprázdnený. Každé ráno vstanem umyjem sa naraňajkujem idem si zabehať potom trošku zajazdiť a idem obedovať potom idem do posilňovne aby som ostal vo forme a tak von s priateľmi. Potom už len domov a spať. Snažím sa žiť zdravo a nikdy som nebol žiadny rebel, no páči sa mi ta predstava. Zato môj brat Braňo je typický rebel. Keď mal pätnásť utiekol z domu, no vydržalo mu to len páru mesiacov. Človek by sa čudoval ako sa dostal na výšku. Zmenila ho až priateľka, ktorá ho naviedla na správnu cestu. Ale aj tak mu niečo z toho rebela ostalo.
            Keďže sú prázdniny a nemusím chodiť do školy tak si užívam ako sa len dá. Teda aspoň prvé týždne som si užíval, teraz je tak horúco, že sa nedá nič robiť. Zvyčajne sú všetci vo svojich klimatizovaných domoch. No mňa to doma už nebaví. Rád by som bol von ale to sa nedá. Škoda, že dnes odišiel sused preč chcel som sa ho spýtať či nemôžem niekedy skočiť do ich bazéna. Vždy som chcel mať doma bazén, no nikdy sa mi nepodarilo presvedčiť rodičov. Ostávalo mi len pozerať ako sa každý deň osviežuje v bazéne susedova dcéra. Fabiny ma dve dcéry. Staršia má hnedé kučeravé vlasy a obrovské oči. A ta druhá ma dlhé rovné vlasy. Je s nimi celkom zábava keď máme spoločné opekačky. Ale inač nie sme bohvieaký kamaráti. Len si pozdravíme a ideme ďalej. Sme posledný dom v ulici tak nemáme iných susedov a oproti cez ulicu sú už len garáže takže ani tam nič. No mne to vyhovuje mám viac súkromia.
            Dni ubiehali a ja som už len čakal kedy mi príde súčiastka. Bohužiaľ prišla až deň predtým ako mala mať jeho dcéra narodeniny. V ten deň som to nestíhal tak som sa rozhodol, že ráno vstanem skôr a urobím to. Nastavil som si budík. 



2 komentáre:

  1. veľmi sa teším teraz na pohľad Jakuba :) dúfam že ďalšia časť bude skoro, super píšeš z jeho pohľadu :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. už ju mám napísanú, ale upozorňujem, že tie časti budu možno trošku kratšie aspoň zo začiatku, ale posnažím sa toho napísať čo najviac. =o)

      Odstrániť