If I die young... 2.

Ráno som vstal a rýchlo sa osprchoval niečo malého zjedol a vybral sa ku garažiam. Odomkol som veľké dvere a nechal ich vysunúť.  Bolo tam strašne horúco. Úplne ako v saune. Pripravil som si náradie a súčiastky. Chcel som si pre vodu ale pri garažiach pod stromom som uvidel malú Beth. Teda už vôbec nebola malá, už to nebolo to dieťa čo behalo po dvore nahé. Bola vysoká a zrela. Prekvapilo ma, že nosí okuliare, lebo som ich predtým nevidel na jej očiach. Mala mokré vlasy a zatvorené oči.

„Fabiny ty nosíš okuliare?“ musel som sa opýtať. Pristali jej. Vyzerala tak dospelo. A to mohla mať tak štrnásť, alebo pätnásť. Uvedomil som si, že to pre ňu bude ta motorka, to znamená, že ma dnes narodeniny. Chcel som je zablahoželať, ale musel som sa tváriť čo najnenápadnejšie, veď ako by som mohol vedieť, že ma narodeniny? Bolo mi horúco a ten tieň pod stromom vyzeral lákavo. Bol som spotený a trochu som sa hanbil, že jej budem smrdieť, ale prisadol som si.

„Čo tu robíš tak skoro?“

„To je dobrá otázka. Nudím sa doma a ty?“ hneď mi bolo jasné, že jej musím aspoň trošku zaklamať.

„Prišiel som niečo opraviť na motorke, ale je tu strašne horúco a v garáži je to ešte horšie.“

„Ale veď v našej garáži je to práve naopak, je tam príjemne.“ Zatvárila sa neveriacky. Trochu ma to aj prekvapilo, ale nenamietal som.

„Tak to mate asi nejaký zázračný garáž.“ Vedel som, že to musím dokončiť, lebo jej oco tu môže byť každú chvíľu. Postavil som sa a utrel spotené ruky do starého trička. Zrazu ma napadlo niečo geniálne, čo keby mi pomohla. Potom keď jej ju dajú bude aspoň mať pocit, že pre to niečo urobila. Dobre fajn priznávam sa nechcelo sa mi byť v jej saune samému.

„Nechceš mi pomôcť?“ hneď ako som to povedal zbadal som v jej tvári súhlas. Zrazu mala oči otvorené dokorán. Vedel som, že určite pôjde.

„hmmmmm. Čo ja viem? A zaplatíš mi?“ och moja zlatá keby si vedela tak mi platíš ty. Usmial som sa sám pre seba, no hneď aj zamračil aby si nemyslela, že jej zaplatím.

„To vážne?“

„Nie Jakub. Ale určite zato niečo chcem. Napríklad tvoj podpis.“ To ma celkom rozosmialo

„Tak to určite beriem. No poď.“ Vystrčila ruku aby som jej pomohol vstať. Ešte stále som mal trošku mokré ruky tak som si ich znovu utrel do trička a zobral ju na ruky. Bola taká ľahká. Usmievala sa na mňa a ja na ňu. Bola roztomilá. Preniesol som ju ku garáži a tam ju opatrne položil na zem. Otvoril som dvere a vošiel dnu. Bolo to tam neznesiteľne.

„To nemyslíš vážne.“ Ostala stáť pre dvermi.

„Vravel som, že je tu horúco.“

„Ja tam nejdem, počkaj tu hneď sa vrátim.“ A zrazu sa rozbehla k domu. Nechápal som. Len som pokrčil ramenami a dal sa do prace. Teda ani som nič nestihol urobiť a už bola naspäť aj s tým aby som ju nasledoval. Dal som jej náradie a ja som vzal motorku. 

If I die young... 3.